Potešilo vás, že si niekto všimol vašu dvadsaťročnú snahu niečo zmeniť?
- Určite. Ďakujem tým, ktorí ma na túto cenu navrhli, ale nielen im. Ďakujem hlavne tým, čo sa zúčastňujú na našich kultúrnych podujatiach, lebo keby nebolo ich, tak nie sme ani my, ani naša činnosť.
Čo si myslíte, že zavážilo pri rozhodovaní poslancov?
- Určite prišlo vhod dvadsaťročné jubileum, ktoré Bombura minulý rok oslávila, ale myslím, že si všimli aj to, že práca, ktorú robíme, je nadštandardná. My vlastne reprezentujeme tento región v rámci celého Slovenska aj stredoeurópskeho priestoru. Prezentujú sa tu kultúrne telesá, ktoré sú známe v rámci celej Európy. A to je dôležité, že si to po rokoch vôbec niekto všimol.
Čakali ste to?
- Nie. Mne to ani nenapadlo. Skôr mi napadlo to, že keď už si predstavitelia mesta všimli našu prácu, tak by s nami mohli počítať aj v nejakých mestských projektoch. Konečne by mohli prestať rozdeľovať kultúru na štátnu a súkromnú, lebo takisto ako potrebuje štátna kultúra podporu, tak ju potrebuje aj súkromná. Sme na tej istej lodi a mali by sme spolupracovať. Navyše, keď je tento stánok funkčný už dvadsať rokov, tak by s ním mali naozaj seriózne počítať.
V akom zmysle?
- Napríklad v zmysle spolupráce s mestským kultúrnym strediskom na rôznych projektoch, spoločnej propagácie v miestnych médiách alebo spoločného využitia priestorov, ktoré patria mestu.
Myslíte, že je to reálne?
- To záleží od vôle kompetentných. V každom prípade už len to, že som dostal toto ocenenie, beriem ako pokrok. Nie je to len môj úspech, je to úspech aj niektorých poslancov. Dokázali totiž presadiť prácu človeka, ktorý je na tej inej strane, mimo záujmu masovej kultúry. Musím povedať, že Brezno v tomto ohľade spravilo veľký ústretový krok, lebo nie v každom meste je to ružové.
A v Brezne to ružové je?
- Napríklad v Beneluxe kluby tohto typu magistráty podporujú finančne a celkovo sú ústretové. V Brezne je to asi o tom: Áno, vieme o vás, ale dajte nám pokoj.
Ale pripúšťate, že Cena mesta vo vašich rukách môže znamenať začiatok niečoho nového...
- Dúfajme, že to je začiatok niečoho nového.
Vy nie ste rodák odtiaľto. Čo vás na Horný Hron vlastne priviedlo?
- Reštituovali sme tu a tak som sa rozhodol, že skúsim v Brezne otvoriť klub. Európski odborníci vtedy tvrdili, že takýto podnik sa oplatí otvoriť iba v meste, kde žije aspoň 20 tisíc ľudí. Teraz by to bol veľký problém, pretože dnes už asi reálne toľko ľudí Brezno nemá. Možno keby som mal klub otvoriť znova, tak by som ho už asi neotvoril.
Je situácia s počtom mladých v meste skutočne taká žalostná?
- V 90. rokoch tu bola Slovenská televízia a našu klientelu nazvala mienkotvornou mládežou. V súčasnosti sa veľká časť mládeže orientuje na konzum a nakupovanie, ale roky deväťdesiate boli silné aj ročníkmi. Dnes mládež uteká za príležitosťami, mesto im ich totiž nevytvára, až na tých, čo sú zapichnutí v správnej politickej strane, ale tí nám znovu nevytvárajú pracovné príležitosti.
Oľutovali ste teda, že ste zakotvili práve tu?
- To zas nie. Ja som rád, že som v Brezne. Pochádzam zo Žiaru nad Hronom a v porovnaní s ním má Brezno aspoň štýl mesta, tradíciu, históriu, kdežto Žiar je priemyselné centrum, o ktorom sa hovorilo, že sú tam všetci za trest.
Napriek tomu sa vám práve do tejto oblasti podarilo presťahovať festival Slovenské alternatívne leto á la Woodstock na slovenský spôsob, ktorému Horehronie v tom čase nebolo dvakrát naklonené...
- Nové veci tu ľudia ťažko prijímajú. Neskôr sa mi ozvalo pár starostov a prejavili záujem.
A?
- Už je na to asi neskoro, ale zvažujem túto možnosť. Navštevujem festivaly podobného typu v zahraničí a naberám nové skúsenosti. Určite by bol niekoľkodňový letný festival prínosom pre tento región. Ale to je hudba budúcnosti.
Myslíte, že sa tá naša strednoprúdová nátura niekedy zmení?
- Stredný prúd bol, je a bude. Otázka je, v akej kvalite k nám prichádza. Ak je mizernej kvality, tak sa to negatívne prejavuje na vkuse a umeleckom cítení bežných ľudí. Pokiaľ médiá nebudú nezávislé, tak ťažko veriť, že sa niečo zlepší.
