BREZNO. V posledný marcový utorok zástupcovia mesta Brezna rokovali o problematike marginalizovaných rómskych komunít. Hľadali odpovede na množstvo otázok, ktoré zostali aj nezodpovedané.
Stretnutie vzišlo z iniciatívy občianky mesta Brezna, ktorá na ostatnom mestskom zastupiteľstve oboznámila poslancov s neúnosnou situáciou v blízkosti obytného domu Predné Halny 10. Dom panej s ním bezprostredne susedí a podľa jej slov, v okolí sa nachádza neporiadok, cítiť z neho zápach, nehovoriac o správaní tamojších obyvateľov, ktorí im poškodzujú autá. Poslanci preto jednohlasne dospeli k záveru, do konca marca zorganizovať stretnutie venované rómskej problematike v meste Brezne.
Vlastníkom domu sú jeho obyvatelia
Obytný dom, ako ho všetci nazývame dom hrôzy, neunikne pozornosti domorodca ani turistu. Záujem vzbudzuje svojím vzhľadom, lukratívnou polohou pri hlavnej ceste smerom na Horehronie a neporiadkom na všetky svetové strany. Aj to dokáže ľudská bytosť. Vlastníkom domu nie je mesto, ale jeho obyvatelia, ktorí sú neprispôsobiví a život znepríjemňujú aj susedom.
Dom je v nevyhovujúcom stavebno–technickom stave
Odbor životného prostredia, rozvojových programov a stavebného poriadku Mestského úradu v Brezne v súlade so stavebným zákonom nariadil jeho vlastníkom urobiť nevyhnutné zabezpečovacie práce a obstarať projektovú dokumentáciu nevyhnutných stavebných úprav. „Cieľom je, aby si vlastníci stavby plnili zákonné povinnosti, t. j. udržiavali stavbu a chránili životné prostredie. Úrad bude konať a pokračovať v zmysle stavebného zákona. Poslanci Ján Králik a Mária Majerčíková navrhli, že zabezpečia jeho statický posudok, či neohrozuje obyvateľov,“ povedal zástupca primátora Ján Račák.
Otázok je niekoľko
Na stretnutí padlo množstvo otázok, na ktoré spoločne hľadali odpovede. Aké by boli ďalšie kroky zo strany mesta v prípade odstránenia stavby? Čo ďalej s obyvateľmi obytného domu?
Do akej miery je mesto povinné ich riešiť? Kto ponesie zodpovednosť za to, ak by sa niečo v bytovom dome Predné Halny 10 stalo? Mesto ich môže riešiť len v rozsahu platnej legislatívy, pričom v prvom rade vlastníci sú zodpovední a povinní starať sa o svoju nehnuteľnosť, zabezpečiť ochranu životného prostredia, bezpečnosť stavby a okolia. „Zaoberať sa touto skupinou obyvateľstva však musíme aj z dôvodu, že neprimeraným správaním znepríjemňujú život ostatným obyvateľom,“ tvrdí Ján Račák. Problémy mesto neeviduje len v Predných Halnoch, ale aj na Mládežníckej ulici na Mazorníkove.
Riešenie vidia aj v hliadkach
Problematiku sa snaží riešiť aj mestská polícia, ktorá má rozpis služieb a sleduje dodržiavanie čistoty v lokalitách obývaných touto komunitou. „Prednostka Ivana Kružliaková nás informovala, že je vyhlásená výzva na získanie finančných prostriedkov pre zriadenie občianskych hliadok. Odporučili sme preto uvedený projekt spracovať pre mesto Brezno,“ dodal Ján Račák.
Riaditeľ obvodného oddelenia Policajného zboru Branislav Piši uviedol, že plánujú niečo podobné, a to rozšíriť počet pracovníkov, špecialistov pre rómsku problematiku. Podľa zistení, v poslednom čase sa v meste pohybujú „noví“ príslušníci marginalizovaných rómskych komunít, ktorých už začali preverovať.
Najdôležitejšia je prevencia
Jedným z problémov našich spoluobčanov je aj záškoláctvo, ktorým sa zaoberajú rôzne inštitúcie už niekoľko rokov a rieši sa aj na pôde mesta. „Na stretnutí sme sa uzniesli, že najdôležitejšia je prevencia, aby sa predišlo následkom, bolo by potrebné zmeniť zákony týkajúce sa sociálnych dávok, príspevku pri narodení dieťaťa, vymáhania pohľadávok , či možnosť siahnuť na životné minimum páchateľov priestupkov (napr. voči občianskemu či susedskému spolunažívaniu).
Riešenie zatiaľ musíme hľadať podľa súčasnej legislatívy,“ dodal na záver Ján Račák.
K problematike marginalizovaných rómskych komunít sa zástupcovia Brezna vrátia v júni, kedy zhodnotia zadané úlohy a dohodnú ďalšie kroky.
