Ivica Krištofová: Vo vývoji spoločnosti sa často uplatňuje princíp pokusov a omylov

Historička, autorka štyroch kapitol monografie Brezno v premenách času.

Pri preberaní oceneniaPri preberaní ocenenia (Zdroj: ARCHÍV)

Historička, autorka štyroch kapitol monografie Brezno v premenách času, spoluautorka scenára súčasnej historickej expozície Horehronského múzea, zostavovateľka niekoľkých úspešných výstav. Držiteľka Ceny primátora mesta Brazna Ivica Krištofová.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

História neodmysliteľne patrí k vášmu životu. Svoje odborné vedomosti využívate v Horehronskom múzeu, prvé profesijné skúsenosti ste však získali vo Vlastivednom múzeu v Spiškej Novej Vsi. Čo vám priniesli začiatky vašej múzejnej práce?

- Jednoodborové štúdium histórie, ktoré som absolvovala na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, bolo zamerané na pôsobenie vo vedeckovýskumných inštitúciách – archívoch, historických ústavoch a čiastočne aj v múzeách. Počas štúdia som sa naučila pracovať s historickými prameňmi, prevažne písomným materiálom, literatúrou, no múzejná prax je založená aj na inom princípe – pôvod poznatkov je viac zhmotnený v nadobúdaných historických predmetoch a „poľudštený“ komunikáciou s ľuďmi – svedkami, účastníkmi historických udalostí.

SkryťVypnúť reklamu

Tento spôsob práce som si musela rýchlo osvojiť. V čase, kedy som nastúpila na prvé pracovisko, sa tam práve obnovovala vlastivedná expozícia. Takže som vhupla priamo do praktických problémov, na míle vzdialených od akademických vedomostí. Krátko po príchode do Horehronského múzea v roku 1987 sa pre verejnosť sprístupnil rekonštruovaný Meštiansky dom na trinástke, vrátane inštalovania novej expozície. Museli sme ju obsahovo naplniť, čo si vyžadovalo nadobúdanie nových zbierkových predmetov a terénny výskum.

O dva roky na to sme už pripravovali ďalšiu. Čiže začiatky mojej múzejnej praxe boli spojené jednak s poznaním, že som sa ocitla v špecifickom, pre mňa menej známom prostredí, (myslím na spracúvané historické témy v regióne), kde som musela veľmi rýchlo udalosti zdokumentovať, prezentovať a zároveň sa táto situácia spájala s osobnou snahou plnohodnotne sa na novom pracovisku uplatniť.

SkryťVypnúť reklamu

Dvadsaťšesť rokov pôsobíte v Brezne, spracúvate jeho novodobú aj staršiu históriu. Je ťažké vyhľadávať informácie?

- Všeobecné informácie k sledovanej téme sa dajú nájsť v odbornej literatúre. Keď je však potrebné spracovať tému do hĺbky, musím siahnuť po prameňoch – nepublikovanom archívnom materiáli, po kronikách alebo obrazových dokumentoch. Niekedy sa historici striktne pridržiavali len pramenného písomného materiálu, uloženého zväčša v archívoch, ale metódu tzv. „oral history“, čiže spomienkového rozprávania, neakceptovali. Rovnako nepovažovali za plnohodnotné informácie pre obdobie 2. polovice 19. a 20. storočia údaje vyčítané z historických fotografií.

Dnes niektoré historické udalosti nie je možné zrekonštruovať bez spomienok pamätníkov a analýzy príslušných obrazových dokumentov rovnakého pôvodu. Zdroje informácií sú teda rôzne, záleží na tom, akú problematiku sledujete. Údaje z Brezna a okolia sú uložené vo viacerých archívoch – bežná agenda mesta v Banskej Bystrici, hutnícka história regiónu v Banskej Štiavnici, dokumentácia o cechoch aj v Bratislave. Muzeálne predmety z Brezna sa nachádzajú tiež v zbierkach Etnografického múzea v Martine.

SkryťVypnúť reklamu

Súčasťou spracovávania rôznych tém sú preto aj prieskumy archívnych fondov a zbierkových fondov niektorých múzeí na Slovensku.

V kompetencii máte asi 5-tisícový fond historických fotografií a takmer 10-tisícovú zbierku muzeálnych predmetov a historických archívnych dokumentov. Doslova celé bohatstvo. Sú to podľa vás pekné čísla?

- Čísla sú štatistický údaj, odrážajú reálne možnosti získavania dokumentov a potenciál našej zbernej oblasti. Treba si však uvedomiť, že oddelenie histórie múzea je pomerne mladé. Bolo zriadené v roku 1975, v období, kedy sa preferovala orientácia na tzv. najnovšie dejiny – obdobie socializmu v intenciách vtedajšieho politického režimu. Napriek tomu sa vďaka nášmu nezaťaženému prístupu do fondov múzea dostali cenné zbierkové predmety staršieho dáta, ktoré sa výrazne a užitočne uplatňujú v našej súčasnej prezentácii histórie regiónu.

Ste spoluautorkou scenára súčasnej historickej expozície múzea, autorkou štyroch kapitol monografie mesta Brezno v premenách času, pripravili ste niekoľko výstav. Je zaujímavé pozorovať, ako sa mení doba a v nej ľudia?

- Doba sa síce mení, ľudia ostávajú rovnakí – ovplyvniteľní a omylní. Mám na mysli ich vnímanie, vyhodnocovanie a akceptovanie rôznych nových skutočností. Názory na súčasnú situáciu, ktorá ich hlavne zaujíma a ku ktorej sa vyjadrujú, pochádzajú často z dohadov. Tiež z neobjektívnych informácií, podsúvaných rôznymi médiami, ktoré ich vedú k správaniu podľa zaužívaných stereotypov bez toho, aby o ňom zauvažovali.

V zbierkovom fonde múzea sú napr. anonymné listy adresované Martinovi Rázusovi, ktoré ho mali odradiť od pôsobenia v Brezne, spomienkové rozprávania, ktoré popisujú arizáciu, holokaust, (ne)vracanie židovského majetku uloženého u kresťanov, postihy v 50-tych rokoch 20. storočia, normalizačné aktivity v 70-tych rokoch, atď. To všetko sú dôkazy, že vo vývoji spoločnosti sa často uplatňuje princíp pokusov a omylov.

Keby ste mali možnosť preniesť sa v čase do minulosti, na ktorú historickú udalosť by ste boli zvedavá?

- Skôr, ako nejaká udalosť, by ma zaujímalo obdobie, priebeh zavádzania technických noviniek a všeobecne technického pokroku do života Brezňanov. Ľudia tu boli dosť konzervatívni, upätí na pôdu, ťažko prístupní moderným trendom, na čo do istej miery mesto doplatilo, pretože v minulosti pre seba nevyužilo a nenadviazalo, napr. na možnosť rozvoja hutníckeho priemyslu v jeho okolí.

Ale vráťme sa do súčasnosti. Kto miluje folklór, mohol vás vidieť spievať na mnohých kultúrnych podujatiach. Desať rokov ste pôsobili ako členka ženskej speváckej skupiny folklórneho súboru Mostár. Nelákalo vás niekedy študovať spev alebo tanec?

- Folklór sa mi páčil odjakživa a určite by som sa bola pokúsila o možnosť tancovať. No nestalo sa tak, keďže v blízkom okolí môjho bydliska žiaden folklórny súbor nepôsobil. Aktívne som športovala aj počas štúdia na gymnáziu v Kežmarku, a hoci priamo v tom meste pôsobil FS Magura, už sa tieto činnosti nedali zosúladiť. Na dvoch stoličkách sa sedieť nedalo.

Čiastočne som si svoj folkloristický sen splnila až počas pôsobenia v ženskej speváckej skupine súboru Mostár. Tu som sa už nepozerala na ľudovú kultúru povrchne – len ako na niečo ľúbivé, veselé, dynamické, ale texty piesní som chápala ako básne so zmesou archaickej symboliky a ľudovej múdrosti. Spôsob života ľudí, ich duchovná a materiálna kultúra je odrazom širších historických reálií, ktoré aj profesionálne sledujem a spracúvam.

Cenu primátora Brezna ste získali za záslužnú a prospešnú činnosť v prospech mesta. Potešilo vás toto ocenenie?

- Pravdaže. Ocenenie však chápem ako ocenenie celého kolektívu Horehronského múzea, keďže pod každým naším výstupom je podpísaný realizačný tím, nie jednotlivec.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Bystrica

Komerčné články

  1. Ako často treba čistiť fasádu? Niektoré si vystačia samy
  2. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo
  3. Za dovolenkové škody vyplatila Allianz o 41 percent viac
  4. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto?
  5. Inšpirujte sa tajomstvom najšťastnejších krajín sveta
  6. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete?
  7. Letný literárny výber vložený v denníkoch SME a Korzár
  8. Sviatočný Devín otvárame pre všetkých
  1. Koľko stojí dovolenka na lodi a koľko apartmán pri mori?
  2. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo
  3. Za dovolenkové škody vyplatila Allianz o 41 percent viac
  4. Takto má vyzerať dostupný biznis notebook
  5. Tajomstvo najšťastnejších krajín sveta
  6. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto?
  7. Inšpirujte sa tajomstvom najšťastnejších krajín sveta
  8. Kaufland pozýva na letnú oslavu plnú farieb: príde Tina aj Kali
  1. Črevné problémy, pohlavné choroby či poškodenie kože 6 869
  2. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete? 6 093
  3. Nízke úspory a dôchodky? Tieto 3 faktory ovplyvnia Slovensko 4 456
  4. Sviatočný Devín otvárame pre všetkých 3 147
  5. Ako často treba čistiť fasádu? Niektoré si vystačia samy 2 359
  6. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto? 2 307
  7. Hotely Falkensteiner: Letný raj na chorvátskom pobreží 1 983
  8. Letný literárny výber vložený v denníkoch SME a Korzár 1 518
  1. Viktor Pamula: Konsolidácia po Ficovsky
  2. Miroslav Lisinovič: Z mojej papierovej dielne: vodáreň pre parné lokomotívy
  3. Ľuboš Vodička: Viedenské podzemie, čiže príbeh Tretieho muža a krásnej Jeanny
  4. Jan Pražák: Mami, proboha, proč ty ve svém věku chceš být ještě hezká?
  5. Elena Antalová: Aj KDH môže na Slovensku vyhrať voľby
  6. Dušan Koniar: V roku 1989 mala ČSSR 3315 vlastných tankov
  7. Roman Kebísek: Kuzmány, Radlinský, Štúr, Pauliny-Tóth chceli ruštinu ako spoločný jazyk Slovanov
  8. Jozef Huljak: Quad a nový impulz pre Indo-Pacifik: Ako USA a ich spojenci čelia rastúcemu vplyvu Číny
  1. Ivan Čáni: Všetci držme huby a nechajme Roberta Fica pracovať! Lebo len on JEDINÝ vie, čo je najlepšie. 24 688
  2. Janka Bittó Cigániková: Cirkev na gynekológii? Žiaľ, Cigániková nepreháňala 17 052
  3. Michael Achberger: Prestaňte držať diéty! Týchto 7 návykov vám predĺžia život aj zlepšia postavu 16 299
  4. Radko Mačuha: Auto pre ministerku Šimkovičovú. 5 948
  5. Radko Mačuha: Viete na čom jazdí Šimečka? 5 107
  6. Vladimír Bojničan: Z Devína sa stáva festival kléro-fašistických príšer 4 519
  7. Otilia Horrocks: Tzv. lokálpatrioti ukázali občanom prostredník. 4 348
  8. Věra Tepličková: Tri čisté okresy? Volám po vyvodení zodpovednosti! 4 071
  1. Roman Kebísek: Kuzmány, Radlinský, Štúr, Pauliny-Tóth chceli ruštinu ako spoločný jazyk Slovanov
  2. Post Bellum SK: Nicholas Winton zomrel pred desiatimi rokmi. Jeho príbeh zostáva inšpiráciou dodnes
  3. Roman Kebísek: Britka objavila hrob Adele Harms, modelky maliara Schieleho
  4. Věra Tepličková: Čím väčšia škola, tým lepšie výsledky...
  5. Radko Mačuha: Auto pre ministerku Šimkovičovú.
  6. Věra Tepličková: Šok v Martine alebo Alimachalala a 40 lúpežníkov(voľné pokračovanie Šoku v Levoči a Šoku v Bratislave)
  7. Radko Mačuha: Prezident bol v SNG podporiť kolabujúci rezort Šimkovičovej
  8. Věra Tepličková: Tri čisté okresy? Volám po vyvodení zodpovednosti!
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Viktor Pamula: Konsolidácia po Ficovsky
  2. Miroslav Lisinovič: Z mojej papierovej dielne: vodáreň pre parné lokomotívy
  3. Ľuboš Vodička: Viedenské podzemie, čiže príbeh Tretieho muža a krásnej Jeanny
  4. Jan Pražák: Mami, proboha, proč ty ve svém věku chceš být ještě hezká?
  5. Elena Antalová: Aj KDH môže na Slovensku vyhrať voľby
  6. Dušan Koniar: V roku 1989 mala ČSSR 3315 vlastných tankov
  7. Roman Kebísek: Kuzmány, Radlinský, Štúr, Pauliny-Tóth chceli ruštinu ako spoločný jazyk Slovanov
  8. Jozef Huljak: Quad a nový impulz pre Indo-Pacifik: Ako USA a ich spojenci čelia rastúcemu vplyvu Číny
  1. Ivan Čáni: Všetci držme huby a nechajme Roberta Fica pracovať! Lebo len on JEDINÝ vie, čo je najlepšie. 24 688
  2. Janka Bittó Cigániková: Cirkev na gynekológii? Žiaľ, Cigániková nepreháňala 17 052
  3. Michael Achberger: Prestaňte držať diéty! Týchto 7 návykov vám predĺžia život aj zlepšia postavu 16 299
  4. Radko Mačuha: Auto pre ministerku Šimkovičovú. 5 948
  5. Radko Mačuha: Viete na čom jazdí Šimečka? 5 107
  6. Vladimír Bojničan: Z Devína sa stáva festival kléro-fašistických príšer 4 519
  7. Otilia Horrocks: Tzv. lokálpatrioti ukázali občanom prostredník. 4 348
  8. Věra Tepličková: Tri čisté okresy? Volám po vyvodení zodpovednosti! 4 071
  1. Roman Kebísek: Kuzmány, Radlinský, Štúr, Pauliny-Tóth chceli ruštinu ako spoločný jazyk Slovanov
  2. Post Bellum SK: Nicholas Winton zomrel pred desiatimi rokmi. Jeho príbeh zostáva inšpiráciou dodnes
  3. Roman Kebísek: Britka objavila hrob Adele Harms, modelky maliara Schieleho
  4. Věra Tepličková: Čím väčšia škola, tým lepšie výsledky...
  5. Radko Mačuha: Auto pre ministerku Šimkovičovú.
  6. Věra Tepličková: Šok v Martine alebo Alimachalala a 40 lúpežníkov(voľné pokračovanie Šoku v Levoči a Šoku v Bratislave)
  7. Radko Mačuha: Prezident bol v SNG podporiť kolabujúci rezort Šimkovičovej
  8. Věra Tepličková: Tri čisté okresy? Volám po vyvodení zodpovednosti!

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu