Streda, 27. január, 2021 | Meniny má BohušKrížovkyKrížovky

Ivica Krištofová: Vo vývoji spoločnosti sa často uplatňuje princíp pokusov a omylov

Historička, autorka štyroch kapitol monografie Brezno v premenách času.

Pri preberaní oceneniaPri preberaní ocenenia (Zdroj: ARCHÍV)

Historička, autorka štyroch kapitol monografie Brezno v premenách času, spoluautorka scenára súčasnej historickej expozície Horehronského múzea, zostavovateľka niekoľkých úspešných výstav. Držiteľka Ceny primátora mesta Brazna Ivica Krištofová.

História neodmysliteľne patrí k vášmu životu. Svoje odborné vedomosti využívate v Horehronskom múzeu, prvé profesijné skúsenosti ste však získali vo Vlastivednom múzeu v Spiškej Novej Vsi. Čo vám priniesli začiatky vašej múzejnej práce?

- Jednoodborové štúdium histórie, ktoré som absolvovala na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, bolo zamerané na pôsobenie vo vedeckovýskumných inštitúciách – archívoch, historických ústavoch a čiastočne aj v múzeách. Počas štúdia som sa naučila pracovať s historickými prameňmi, prevažne písomným materiálom, literatúrou, no múzejná prax je založená aj na inom princípe – pôvod poznatkov je viac zhmotnený v nadobúdaných historických predmetoch a „poľudštený“ komunikáciou s ľuďmi – svedkami, účastníkmi historických udalostí.

Skryť Vypnúť reklamu

Tento spôsob práce som si musela rýchlo osvojiť. V čase, kedy som nastúpila na prvé pracovisko, sa tam práve obnovovala vlastivedná expozícia. Takže som vhupla priamo do praktických problémov, na míle vzdialených od akademických vedomostí. Krátko po príchode do Horehronského múzea v roku 1987 sa pre verejnosť sprístupnil rekonštruovaný Meštiansky dom na trinástke, vrátane inštalovania novej expozície. Museli sme ju obsahovo naplniť, čo si vyžadovalo nadobúdanie nových zbierkových predmetov a terénny výskum.

O dva roky na to sme už pripravovali ďalšiu. Čiže začiatky mojej múzejnej praxe boli spojené jednak s poznaním, že som sa ocitla v špecifickom, pre mňa menej známom prostredí, (myslím na spracúvané historické témy v regióne), kde som musela veľmi rýchlo udalosti zdokumentovať, prezentovať a zároveň sa táto situácia spájala s osobnou snahou plnohodnotne sa na novom pracovisku uplatniť.

Skryť Vypnúť reklamu

Dvadsaťšesť rokov pôsobíte v Brezne, spracúvate jeho novodobú aj staršiu históriu. Je ťažké vyhľadávať informácie?

- Všeobecné informácie k sledovanej téme sa dajú nájsť v odbornej literatúre. Keď je však potrebné spracovať tému do hĺbky, musím siahnuť po prameňoch – nepublikovanom archívnom materiáli, po kronikách alebo obrazových dokumentoch. Niekedy sa historici striktne pridržiavali len pramenného písomného materiálu, uloženého zväčša v archívoch, ale metódu tzv. „oral history“, čiže spomienkového rozprávania, neakceptovali. Rovnako nepovažovali za plnohodnotné informácie pre obdobie 2. polovice 19. a 20. storočia údaje vyčítané z historických fotografií.

Dnes niektoré historické udalosti nie je možné zrekonštruovať bez spomienok pamätníkov a analýzy príslušných obrazových dokumentov rovnakého pôvodu. Zdroje informácií sú teda rôzne, záleží na tom, akú problematiku sledujete. Údaje z Brezna a okolia sú uložené vo viacerých archívoch – bežná agenda mesta v Banskej Bystrici, hutnícka história regiónu v Banskej Štiavnici, dokumentácia o cechoch aj v Bratislave. Muzeálne predmety z Brezna sa nachádzajú tiež v zbierkach Etnografického múzea v Martine.

Skryť Vypnúť reklamu

Súčasťou spracovávania rôznych tém sú preto aj prieskumy archívnych fondov a zbierkových fondov niektorých múzeí na Slovensku.

V kompetencii máte asi 5-tisícový fond historických fotografií a takmer 10-tisícovú zbierku muzeálnych predmetov a historických archívnych dokumentov. Doslova celé bohatstvo. Sú to podľa vás pekné čísla?

- Čísla sú štatistický údaj, odrážajú reálne možnosti získavania dokumentov a potenciál našej zbernej oblasti. Treba si však uvedomiť, že oddelenie histórie múzea je pomerne mladé. Bolo zriadené v roku 1975, v období, kedy sa preferovala orientácia na tzv. najnovšie dejiny – obdobie socializmu v intenciách vtedajšieho politického režimu. Napriek tomu sa vďaka nášmu nezaťaženému prístupu do fondov múzea dostali cenné zbierkové predmety staršieho dáta, ktoré sa výrazne a užitočne uplatňujú v našej súčasnej prezentácii histórie regiónu.

Ste spoluautorkou scenára súčasnej historickej expozície múzea, autorkou štyroch kapitol monografie mesta Brezno v premenách času, pripravili ste niekoľko výstav. Je zaujímavé pozorovať, ako sa mení doba a v nej ľudia?

- Doba sa síce mení, ľudia ostávajú rovnakí – ovplyvniteľní a omylní. Mám na mysli ich vnímanie, vyhodnocovanie a akceptovanie rôznych nových skutočností. Názory na súčasnú situáciu, ktorá ich hlavne zaujíma a ku ktorej sa vyjadrujú, pochádzajú často z dohadov. Tiež z neobjektívnych informácií, podsúvaných rôznymi médiami, ktoré ich vedú k správaniu podľa zaužívaných stereotypov bez toho, aby o ňom zauvažovali.

V zbierkovom fonde múzea sú napr. anonymné listy adresované Martinovi Rázusovi, ktoré ho mali odradiť od pôsobenia v Brezne, spomienkové rozprávania, ktoré popisujú arizáciu, holokaust, (ne)vracanie židovského majetku uloženého u kresťanov, postihy v 50-tych rokoch 20. storočia, normalizačné aktivity v 70-tych rokoch, atď. To všetko sú dôkazy, že vo vývoji spoločnosti sa často uplatňuje princíp pokusov a omylov.

Keby ste mali možnosť preniesť sa v čase do minulosti, na ktorú historickú udalosť by ste boli zvedavá?

- Skôr, ako nejaká udalosť, by ma zaujímalo obdobie, priebeh zavádzania technických noviniek a všeobecne technického pokroku do života Brezňanov. Ľudia tu boli dosť konzervatívni, upätí na pôdu, ťažko prístupní moderným trendom, na čo do istej miery mesto doplatilo, pretože v minulosti pre seba nevyužilo a nenadviazalo, napr. na možnosť rozvoja hutníckeho priemyslu v jeho okolí.

Ale vráťme sa do súčasnosti. Kto miluje folklór, mohol vás vidieť spievať na mnohých kultúrnych podujatiach. Desať rokov ste pôsobili ako členka ženskej speváckej skupiny folklórneho súboru Mostár. Nelákalo vás niekedy študovať spev alebo tanec?

- Folklór sa mi páčil odjakživa a určite by som sa bola pokúsila o možnosť tancovať. No nestalo sa tak, keďže v blízkom okolí môjho bydliska žiaden folklórny súbor nepôsobil. Aktívne som športovala aj počas štúdia na gymnáziu v Kežmarku, a hoci priamo v tom meste pôsobil FS Magura, už sa tieto činnosti nedali zosúladiť. Na dvoch stoličkách sa sedieť nedalo.

Čiastočne som si svoj folkloristický sen splnila až počas pôsobenia v ženskej speváckej skupine súboru Mostár. Tu som sa už nepozerala na ľudovú kultúru povrchne – len ako na niečo ľúbivé, veselé, dynamické, ale texty piesní som chápala ako básne so zmesou archaickej symboliky a ľudovej múdrosti. Spôsob života ľudí, ich duchovná a materiálna kultúra je odrazom širších historických reálií, ktoré aj profesionálne sledujem a spracúvam.

Cenu primátora Brezna ste získali za záslužnú a prospešnú činnosť v prospech mesta. Potešilo vás toto ocenenie?

- Pravdaže. Ocenenie však chápem ako ocenenie celého kolektívu Horehronského múzea, keďže pod každým naším výstupom je podpísaný realizačný tím, nie jednotlivec.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  3. Hygge ako životný štýl
  4. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  5. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  6. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  7. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  8. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  9. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  10. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  1. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  2. Závod zamestnáva 500 ľudí. Tatravagónka v Trebišove má 50 rokov
  3. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  4. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  5. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  6. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  7. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  8. Budovanie zelenej značky
  9. Arval Slovakia: Spoliehajú na nás firmy z kľúčových sektorov
  10. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 20 936
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 20 757
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 17 702
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 559
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 173
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 7 910
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 371
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 226
  9. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020 7 195
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 098
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Banská Bystrica - aktuálne správy

K nešťastnej udalosti prišlo v januári 2004.

8 h

Výsledok skríningového testovania. Okres Banská Bystrica 0,59 percenta, Brezno 1,88 percent. Testovanie sa tam zopakuje.

9 h

Primátor presadzuje zámer vytvorenia dvoch samostatných území mestského rozvoja.

9 h
Alexis D´aouts

Hokejisti HC05 ´Banská Bystrica zvíťazili v dohrávke 8. kola Tipos extraligy nad MHk 32 Liptovský Mikuláš 3:1.

13 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Po páchateľoch polícia intenzívne pátra.

14 h

Dobre skončilo v Bobote, Čachticiach, Stankovciach. Výborne v Dolnej Porube a Trenčianskych Miticiach.

25. jan

Ide zatiaľ iba o čiastkové výsledky.

25. jan

Naše obce a mestá sa testovania zhostili na jednotku, hoci na prípravu mali len pár dní.

20 h

Už ste čítali?