Otvorenie plavebnej sezóny v unikátnom vodnom žľabe Rakytovo pripravujú Mestské lesy Banská Bystrica na 26. a 27. apríla.
BANSKÁ BYSTRICA. Súčasťou otvorenia novej plavebnej sezóny vo vodnom žľabe Rakytovo pri Dolnom Harmanci bude tento rok aj geocachingový event. Hlavný inžinier Mestských lesov Eduard Apfel informoval, že ide o nový prvok propagácie ojedinelého technického diela, ktoré je jediným funkčným zariadením tohto typu nielen na Slovensku, ale aj v strednej Európe. Každoročne láka obnovený žľab stovky turistov z domova i zo zahraničia.
Čo je geocaching
Geocaching je zábava, či určitý druh športu . Geo znamená zem a cache znamená skrýša. Sú to teda skrýše na zemi, kdekoľvek, väčšinou na pekných zaujímavých miestach. Každá skrýša má na internete svoju stránku, kde je popis miesta a súradnice GPS, podľa ktorých ju potom hľadači hľadajú. Geocacher - hľadač teda potrebuje na nájdenie mať GPS prijímač a prístup na internet.
Skrýšu väčšinou tvorí vodotesná nádoba, v ktorej je ceruzka, zápisník - logbook a rôzne iné premety. Hľadač si pri nájdení môže čokoľvek zobrať, no zároveň niečo aj pridať, aby cache ostala naďalej aj pre ďalších hľadačov. Po nájdení je potrebné urobiť o tom záznam aj na internete a tým sa podeliť o zážitky s ostatnými.
O jarnú vodu nebude núdza
Tento rok by nemala byť núdza ani o silný prúd vody v žľabe, keďže vo vyšších polohách je stále veľa snehu, ktorý sa vplyvom tepla rýchlo topí.
Medzi domácimi a zahraničnými turistami je splavovanie dreva v žľabe stále viac atraktívne, keďže približuje naživo spôsob, akým naši predkovia približovali drevnú hmotu z nedostupných horských miest.
Slúžili im na to napríklad suché šmyky – takzvané rizne a vodné žľaby. Kým v prípade suchých šmykov využívali extrémne strmé svahy, kde nachystané drevo mohlo nabrať rýchlosť, u vodných žľabov bola hlavným pomocníkom voda. V okolí Banskej Bystrice bolo takýchto žľabov v dolinách hneď niekoľko a mali úctyhodnú dĺžku. Žľab v doline Cenovo meral 4650 metrov a v Prašnici takmer dva kilometre. Rakytovský žľab meria 2400 metrov a je to jediný zachovaný technický prostriedok na splavovanie dreva.
Pred šiestimi rokmi sa podarilo Mestským lesom Banská Bystrica v spolupráci s mestom ojedinelú technickú pamiatku opraviť, obnova stála v tom čase 1,5 milióna korún . Nebola to ľahká úloha, keďže žľab, ktorý existoval už na konci 19. storočia, sa na mnohých miestach rozpadal.
Na jar sa pripravovali už v jeseni
Práce pred každým jarným plavením sa v minulosti začínali už na jeseň prípravou metrovice. Do jari drevo trochu preschlo a po pár mesiacoch bolo dokonale pripravené na plavenie.
Dnes sa drevo na prezentáciách splaví dolu do doliny, kde je v potoku vytvorená hať. Tam ho chlapi zastavia špeciálnymi drevenými násadami, ktoré sú zakončené háčikmi . Kedysi drevo nepristavovali na hati, ale plavili ho ďalej po vodnom toku až po Banskú Bystricu. Tam stálo dômyselné zariadenie, ktoré nazývali banskobystrické hrable. Drevo sa tam zachytávalo a robotníci ho vyťahovali na breh.
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
