BANSKÁ BYSTRICA. Ešte ani šaty dievkam poriadne neobschli od veľkonočnej oblievačky a už sa ohlasuje ďalší významný deň v ľudovom zvykosloví – deň Juraja, Ďura, či Dzúra.
Tento deň mal veľký význam hlavne v súvislosti so začínajúcimi sa poľnohospodárskymi prácami.
Nie nadarmo sa po našich dedinách hovorievalo – Na Ďura sa zem otvára. Alebo – Do Ďura nerastie nič, ani tráva, aj keby si ju kliešťami ťahal zo zeme. Nuž a po Ďurovi ide všetko von, aj keby si to kladivom zatĺkal.
Hady ako symbol
Verilo sa, že z otvárajúcej sa zeme vyliezajú aj hady. Týmto sa kedysi pripisovala čarodejná a liečivá moc. Nuž, nečudujme sa potom, že bačovia a ľudoví liečitelia chodili hady zbierať. K hadom sa súčasne viazalo niekoľko povier. Kto pred Ďurom videl hada, mal ho chytiť, aby mu neušlo šťastie. Podľa horehronského receptu bolo treba hada spáliť v novom hrnci, popol zmiešať so soľou a takto dávať dobytku ako liek.
Predkovia tiež verili, že kto zjedol polievku z hada, mal rozumieť aj reči zvierat.
Usušeným hadím mäsom, či kožkou si starí ľudia liečili boľavé zuby.
Malé zlomyseľnosti
Na mnohých miestach stredného, západného a severného Slovenska pripravovali mládenci počas Jurskej noci nemilé prekvapenie. Tento si ráno neraz našiel časť svojho poľnohospodárskeho náradia na streche domu, či na strome. V okolí Trenčíne takéto huncútstva zas vyvádzali dievky mládencom. Podľa tradície bol sviatok Ďura – 24. apríl posledným dňom odchodu oviec na pašu.
Nepriaznivou predzvesťou bývalo jarné hrmenie. Ak hrmenie našlo ešte kravy v maštali, po celý rok mali slabo dojiť. Keď sa vyháňal dobytok, gazdiná ho potierala vajíčkom, aby bol pekný guľatý. Dievky zas oblievali valachov pri prvom vyháňaní oviec, aby bol dostatok mlieka po celý rok.
No nielen hady, ale aj žaby boli v centre pozornosti. Verilo sa, že ten, kto pred Ďurom počul po prvýkrát kŕkať žaby, mal pobozkať zem, aby ho neboleli zuby.
Vravelo sa, že ten, kto našiel pred Ďurom živú žabu, mal ju vložiť do nového hrnca a ten zakopať na deväť dní do mraveniska. Po deviatich dňoch tam boli už len kostičky. Hoci podobným praktikám by sa dnes asi ochrancovia zvierat nepotešili, v tradíciách našich predkov sa našlo mnoho zvláštnych zvykov. Najmä dievčatá verili, že ak takouto kostičkou pošúchajú svojho milého, za inou sa už neobzrie.
V noci pastieri a mládenci strieľali z mažiarov a plieskali bičom, aby vyhnali z dediny všetky zlé sily.
Nielen Jánske, ale aj Jurské ohne
K pekným zvykom patrilo aj pálenie Jurských ohňov. Mládenci preskakovali oheň a pri návrate domov sa mali vyváľať v oziminách, aby dobre rástli.
V predvečer tohto dňa zvykli dievčatá hľadať štvorlístok pre šťastie.
Na východnom Slovensku zas bol zvyk, že v predvečer Ďura chodievali mládenci po dedine so spevom a zbierali zvonce. Kto pred Ďurom počul kukučku kukať a nemal pri sebe peniaze, mali mu po celý rok chýbať.
Tradíciu tohto obdobia vytvárali aj deti svojimi hrami a spevmi.
Zvyky a obyčaje jarného obdobia mali v sebe kus neopakovateľného čara. Veľa z tejto krásy sa vytráca a je to naozaj škoda.
