BANSKÁ BYSTRICA. Dlhá zima a rýchly nástup vysokých teplôt bez postupného jarného otepľovania môžu poriadne znepríjemniť život hlavne ľuďom, ktorí trpia polinózou – alergiou na peľ drevín, rastlín a plesní. Odborníci odhadujú, že tohtoročná peľová sezóna bude atypická a zložitá.
Vedúca oddelenia biológie životného prostredia RÚVZ v Banskej Bystrici Janka Lafférsová hovorí: „Tohtoročná peľová sezóna sa začala netradične preto, že koncom februára a začiatkom marca prišlo k otepleniu a začali kvitnúť prvé alergény jelša a lieska. Potom však prišlo k prudkému ochladeniu a sneženiu a kvitnutie sa pribrzdilo. Po dvoch týždňoch opätovné výrazné oteplenie spôsobilo, že jelša a lieska dokvitali, ale súbežne s tým začali kvitnúť ďalšie druhy a tak prišlo k vysokej kumulácii peľov silných alergénov.“
Veľmi rýchlo nastúpilo kvitnutie jaseňa, hrabu, duba a začína kvitnúť buk. Kumulácia alergénov v ovzduší je v dôsledku toho veľmi vysoká, čím sa podľa Lafférsovej zvyšuje aj riziko zdravotných problémov. „V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi je táto situácia výnimočná,“ dodala.
30 miliónov Európanov potrebuje "detektíva"
Alergickou nádchou v súčasnosti trpí približne 30 miliónov Európanov, čo je alarmujúce číslo. Stále väčšiu úkohu preto má aj monitorovanie hladiny peľu v ovzduší. „Polinotici môžu byť precitlivení len na určitú rastlinu, objavuje sa však aj kombinácia precitlivenosti na určité druhy a čeľade rastlín, prípadne aj na iné alergény. Častá je aj existencia skríženej reakcie – napríklad medzi peľovými a potravinovými alergiami, čo lekára často stavia do úlohy detektíva,“ upozornila Lafférsová.
Najhoršie je na tom stredné Slovensko
Atypická sezóna sa zatiaľ najhoršie prejavuje na severe a strede Slovenska. Podľa odborníčky je to zapríčinené tým, že na horách je stále snehová prikrývka , liesky kvitnú len teraz a ich peľ bude ešte dlho ovplyvňovať ovzdušie v týchto lokalitách , keďže sa bude miešať s peľom iných drevín. Odhaduje tiež, že na čakárne alergológov môže byť v týchto dňoch väčší nápor. „Máme informácie od lekárov, že ak príde k prudkému nárastu peľu v ovzduší, prichádzajú k nim vo väčšom množstve aj liečení alergici, ktorí už dlhšie nemali problémy,“ dodala.
Sledovať peľové spravodajstvo
Východiskom pre alergikov je nielen správne nastavená liečba, ale aj sledovanie peľovej situácie. Práve Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici je koordinátorom Peľovej informačnej služby (PIS) a koordinuje prácu v šiestich monitorovacích staniciach - v Bratislave, Nitre, Trnave, Košiciach, Žiline a Banskej Bystrici. „Na základe laboratórnych analýz o výskyte, druhovom zložení a množstve peľu sú spracované aktuálne peľové správy,“ doplnila. Tie zverejňujú aj s prognózou na nasledujúci týždeň na stránke alergia.sk, vzbb.sk.
Na ťahu sú aj mestá
Hoci za priebeh ochorenia si svojim prístupom a dôslednosťou zodpovedajú v nemalej miere pacienti samotní, priebeh peľovej sezóny môžu nepriamo ovplyvniť aj samosprávy údržbou mestských plôch. Janka Lafférsová konštatovala, že na celkovú situáciu vplýva aj pravidelné kosenie trávy v mestských aglomeráciách.
Veľkým problémom pre mnohé mestá však bývajú rozsiahle súkromné a developerské pozemky, ktoré sa nekosili niekoľko rokov a dnes sú doslova zaplienené burinami a inváznymi rastlinami. Napríklad v Banskej Bystrici je tento fenomén najviac viditeľný v lete, keď začne kvitnúť zlatobyľ.
Mesto prostredníctvom Záhradníckych a rekreačných služieb (ZAaRES) vlani ponúklo súkromným majiteľom pozemkov kosenie. Riaditeľ ZAaRESu František Krč však informoval, že túto možnosť využilo iba časť vlastníkov. Kosenie chcú ponúknuť za dohodnutú cenu majiteľom pozemkov aj tento rok. Ak sa o svoje pozemky starať nebudú, hrozia im finančné sankcie zo strany mesta. Mesto je rozhodnuté postupovať v tomto smere nekompromisne.
„Treba si naozaj uvedomiť, že invázne rastliny sa stávajú v Banskej Bystrici veľkým problémom aj vďaka tomuto fenoménu. Tieto rastliny majú výborné rozmnožovacie schopnosti a zo zanedbaných pozemkov sa rýchlo šíria do okolia,“ dodal. Väčšina inváznych rastlín patrí súčasne aj k silným alergénom. Mesto po prvý krát vyčlenilo na boj s inváznymi rastlinami aj prostriedky v rámci kapitoly odpadového hospodárstva. „Máme vytipované lokality v meste, ktoré sú z tohto pohľadu považované za problémové,“ doplnil riaditeľ.
