Piatok, 30. október, 2020 | Meniny má Simon, SimonaKrížovkyKrížovky

Poézia je výlet do sveta krásnych slov

Naďa Hammarberg – Krišteková mala len dvadsaťpäť, keď sa rozhodla zásadne zmeniť svoj život. Z Brezna si to namierila rovno do Štokholmu, kde domácich dodnes očaruje svojou rýdzou slovenčinou.

Pri preberaní ocenenia v BreznePri preberaní ocenenia v Brezne (Zdroj: ŠTEFAN VOZÁR)

Ako si spomínate na detstvo?

- Veľmi dobre. Mala som krásne detstvo. Po vojne to bolo ťažké, ale na tie najťažšie roky si ja už nepamätám. Nikdy som napríklad nebola hladná. Mali sme starú mamu, ktorá varila báječné jedlá, voľakedy totiž bola kuchárkou aj u Gojdiča, známeho gréckokatolíckeho biskupa, takže aj moje kamarátky k nám rady chodili. Mali sme aj dobré učiteľky. Pani učiteľka Irka Rajčoková, to bola naša štúrovkyňa. Písala básne o Brezne, ktoré milovala, a tú lásku dokázala nejakým spôsobom preniesť aj na nás. A my sme boli úžasne hrdé na to, že sme z Brezna.

Skryť Vypnúť reklamu

Takže od tých čias je Horehronie vo vás silno zakorenené. Čo máte na ňom najradšej? Čo vás sem ťahá?

- V zahraničí sa mi často snívavalo, že som na medzistanici medzi Srdiečkom a Chopkom. Tam bol vždy taký krásny výhľad a vždy, keď som tam prišla, cítila som, že tu som doma.

Čiže hory?

- Áno. Presťahovala som sa do krajiny, kde majú more, ale to mi až natoľko neprirástlo k srdcu. Obdivujem ho, je krásne, fantastické, ale nie je to môj živel. Ja som z hôr a tam aj patrím.

Otázka, kde sa cítite viac doma, je teda bezpredmetná...

- Ani nie. Doma som aj tu, aj tam. Vo Švédsku mám deti a vnuka, takže rodinné putá sú tam, ale priateľské zase tu. Navyše vždy som hovorila, že chcem byť pochovaná v Brezne. Neviem, ako to tie moje deti zariadia, ale ja im to stále prízvukujem (smiech).

Skryť Vypnúť reklamu

Vráťme sa ale na začiatok. Ako ste sa do Škandinávie vlastne dostali?

- Po skončení vysokej školy som začala pracovať v Ekonomickom ústave Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Po roku 1968 sa to tam ale veľmi menilo, ľudia, ktorí nesúhlasili s okupáciou vojsk Varšavskej zmluvy, stratili zamestnanie a o prácu prišiel aj môj najobľúbenejší šéf. Tak som si povedala, že tu asi nebudem môcť existovať a prijala som pozvanie kamarátky, ktorá žila vo Švédsku už tri roky. Vtedy na vycestovanie bolo treba pozvanie a musela sa tiež zaviazať, že bude všetko financovať.

Tak to bola odvaha z jej aj vašej strany. Vždy ste boli taká priebojná? Mali ste len dvadsaťpäť, keď ste emigrovali z Československa...

- Myslím, že áno. Keď sme prišli do Švédska, dostali sme hneď finančnú podporu na švédčinu, angličtinu, byt, dali nám aj študentskú pôžičku, ale keďže mi štúdium, ktoré som absolvovala na Slovensku, neuznali, musela som si tú ekonómiu fakticky zopakovať.

Skryť Vypnúť reklamu

Ako reagovala na váš odchod rodina a blízki?

- Doma som povedala, že sa pravdepodobne ani nevrátim, ale nechceli mi veriť. Potom som im napísala, že skutočne zostávam vo Švédsku. Toto rozhodnutie neľutujem, ale ťahá ma to aj sem. Najmä kvôli priateľom.

Urobili by ste to znova?

- Myslím, že hej. Keby sa mi naskytla príležitosť a keby to bolo tak, ako vtedy - mladí si to možno nevedia predstaviť, v akej atmosfére sme žili my, ale myslím, že by som do toho Švédska išla znova. V tých časoch to Švédi podporovali, investovali do nás, do nášho štúdia a vlastne aj do propagácie krajiny.

Oni to uvítali, ale vtedajší režim asi veľmi nie...

- Tak to nie. Odsúdili ma na viac ako rok za ilegálny pobyt v zahraničí. Mama sa síce odvolala, ale potom som dostala ešte viac. Až po piatich rokoch, keď som sa vydala, som sa mohla vrátiť.

Pôsobili ste na lukratívnych audítorských postoch, ktoré si vyžadovali nielen vzdelanie a odbornosť, ale aj istú mieru pragmatizmu. Kde sa potom zrodila vaša láska k tak abstraktnému literárnemu druhu, akým je poézia?

- Pragmatizmu som sa musela naučiť pri mojej profesii a čo sa týka poézie, už som spomínala naše breznianske učiteľky. Tam bol základ. Recitovávala som počas osláv na námestí, chodila na recitačné súťaže a tá láska k poézii mi jednoducho zostala. Aj keď som robila audítorku, brávala som si básne aj do metra. Bolo to také meditatívne, jednoducho krátka forma výletu do sveta krásnych slov.

Spomedzi všetkých slovenských básnikov ste si vybrali práve Milana Rúfusa. Čím vás oslovil?

- Raz k nám prišla herečka Eva Kristínová, recitovala jeho básne a mňa to úžasne dojalo. Darovala mi teda nahrávky Rúfusových rozprávok a to bolo čosi tak krásne, že som si povedala, že toto musia spoznať aj iní ľudia v iných krajinách.

A vďaka vašim prekladom to tak skutočne je. Začínali ste v mestskom divadle, neskôr, a je to už desať rokov, ste založili Kultúrnu spoločnosť priateľov Milana Rúfusa v Štokholme. Ako jeho verše chápu Švédi a ako prostredníctvom nich vnímajú nás a našu kultúru?

- Švédi našu kultúru ani nepoznali, nevedeli o nej, ale tí, ktorí sú v našej Spoločnosti, majú slovenčinu aj Slovensko radi. Zdá sa im to zaujímavé až exotické. Slovenčina im znie ako hudba a keďže Rúfus rýmuje aj v strede verša, veľmi sa im to páči. Raz sme zorganizovali prekrásny večer poézie, kde sme recitovali najobľúbenejšieho slovenského básnika Rúfusa a najobľúbenejšieho švédskeho básnika Tranströmera. Toho sme dokonca pozvali a on sa po predstavení prihlásil za nášho člena. Boli sme úžasné hrdí, pretože keď človek vo Švédsku povie, že v našej Kultúrnej spoločnosti priateľov Milana Rúfusa máme Tomasa Tranströmera, nositeľa Nobelovej ceny, tak to je niečo.

Ako vlastne prebiehajú také poetické predstavenia?

- Čítame básne švédsko-slovensky alebo slovensko-švédsky, podľa toho, kde vystupujeme. Máme zásadu, že by to nemalo trvať oveľa viac ako hodinu, pretože poézia je emocionálne nabitý žáner a náročný aj na počúvanie. Za tých desať rokov sme mali veľa vystúpení, takže máme už aj celkom slušný repertoár, z ktorého môžeme čerpať.

Za vynikajúce tvorivé výsledky v publicistickej a verejne–prospešnej činnosti, za šírenie kultúrnych tradícií Slovenska v zahraničí a šírenie jeho dobrého mena ste získali Cenu primátora mesta Brezna. Čo to pre vás znamená?

- Znamená to veľmi veľa. Keď v roku 2012 časopis Slovenka vyhlásil súťaž o najúspešnejšiu Slovenku žijúcu v zahraničí a cenu som dostala ja, začala som sa aj trocha pýšiť (smiech). Potom prišla táto cena, úžasne ma prekvapila a dobre mi padlo, že prišla práve z Brezna. Pre mňa to bolo niečo tak milé, tak blízke a som za to nesmierne vďačná.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  2. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť
  3. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  4. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  5. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  6. Magazín SME Ženy už v predaji
  7. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  8. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  9. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  10. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  1. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  2. Magazín SME Ženy už v predaji
  3. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  4. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  5. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  6. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  7. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  8. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  9. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  10. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 36 230
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 24 457
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 18 424
  4. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 17 166
  5. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 17 073
  6. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 14 609
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 363
  8. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 11 603
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 352
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 290
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Banská Bystrica - aktuálne správy

Pribudlo rekordných 3 363 prípadov aj ďalšie úmrtia

Banskobystrický kraj má 372 nových prípadov.

Ilustračné foto.

Poklady sa vrátia

Vzácne archeologické artefakty by sa k nám mohli vrátiť. Ak nie ako originál, tak aspoň ako repliky.

Časť bronzového pokladu sa nachádza v Ždániciach

Do Banskej Bystrice mieria cez virtuálne brány internetu umelci z celého sveta

Projekt Mladí sú budúcnosť Online: Zatancuj si spolu s uznávanými tanečníkmi z krajín V4, Fínska, či USA.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V niektorých obciach v okolí Trnavy testovanie nebude

Pôvodne začali v okrese Trnava s prípravami na testovanie všetky obce, niektoré však dostali informáciu o pričlenení ich odberových miest k susedným obciam.

Vodič autobusu náraz neprežil. Cesta je neprejazdná

Dôvody, pre ktoré vodič náhle zmenil smer jazdy, polícia preveruje.

Situácia na Liptove sa zhoršuje, oba okresy zaznamenali rekord v počte pozitívne testovaných

Za jediný deň pribudlo na Liptove 254 ľudí, ktorým potvrdili nákazu koronavírusom.

Primátor Hattas: Situácia je v Nitre veľmi kritická, chýbajú lekári

V pätnástich dedinách budú testovať len jeden deň.

Už ste čítali?