Zo stratených mincí je cenný nález, našli ich v suteréne domu v Banskej Bystrici

V suteréne jedného z domov na Dolnej ulici v Banskej Bystrici objavili archeológovia pozoruhodný súbor mincí. Je zvláštny aj tým, že išlo o takzvané stratové mince.

V suteréne jedného z domov na Dolnej ulici v Banskej Bystrici objavili archeológovia pozoruhodný súbor mincí.

BANSKÁ BYSTRICA. Počas rekonštrukcie suterénu meštianskeho domu na Dolnej ulici v Banskej Bystrici narazili archeológovia pri záchrannom výskume na relikt pôvodnej dlažby.

Článok pokračuje pod video reklamou

„Objav takmer kompletnej podlahy suterénu tvorenej riečnymi okruhliakmi bol pre nás neočakávaným nálezom. S niečím podobným som sa v prípade Banskej Bystrice ešte nestretol. Omnoho väčším prekvapením pre nás však bolo, keď sme počas jej začisťovania začali objavovať strieborné mince,“ konštatoval archeológ Stredoslovenského múzea Martin Kvietok.

Ku koncu výskumu už mali sústredený pozoruhodný súbor 48 mincí, ktorý tvorili platidlá malej nominálnej hodnoty z obdobia vlády Leopolda I. (1657 - 1705) a jeho otca Ferdinanda III. (1637 – 1657).

Ojedinelý nález

Nález mincí pochádza z relatívne krátkeho časového obdobia druhej polovice 17. storočia, čo napovedá mnoho zaujímavého aj o tom, čomu mohol suterén domu v tomto období slúžiť.

„V prvom rade treba povedať, že ide o nález mimoriadnej hodnoty, keďže v suterénnych priestoroch Banskej Bystrice sa takéto stratové mince priamo v dlažbe našli po prvý raz,“ uviedol archeológ.

„Takýto nález nám pomerne presne umožňuje datovať aj obdobie, kedy bola dlažba položená. Na nálezy väčšieho počtu mincí sa už síce podarilo naraziť aj na iných miestach mesta, zväčša však išlo o hromadné nálezy, ukryté napríklad v nádobách. Jedným z najznámejších bol poklad mincí, nájdený v roku 1967 v objekte dnešného sídla Banskobystrického samosprávneho kraja na Námestí SNP. Tu bolo nájdených takmer 1400 strieborných grošov z prelomu 17 – 18. storočia,“ dodal.

V suteréne tohto meštianskeho domu objavili archeológovia cenný súbor minci
FOTO: ARCHÍV M.KVIETKA

Suterén zrejme slúžil na obchodovanie

Odborníci vedia, že objekt, v suteréne ktorého sa robil archeologický výskum, prešiel v 20. rokoch 17. storočia výraznou prestavbou. Je pravdepodobné, že v tomto období položili v suteréne aj dlažbu z okruhliakov.

To, že mince sa našli roztrúsené priamo v dlažbe napovedá, že na tomto mieste dochádzalo v 2. polovici 17. storočia k zvýšenému pohybu osôb, ktoré tu mohli mince stratiť. Keďže v tom čase nemali veľkú hodnotu, majiteľom zrejme ani nechýbali.

Mohlo sa tu napríklad nachádzať nejaké skladisko, obchod a podobne. Najviac mincí sa pritom našlo v strede suterénu.

„Rozdelili sme suterén na štvorce, ktoré sme postupne prehľadali za pomoci detektoru kovov. V stredovom koridore suterénu bola koncentrácia mincí najvyššia. Pri stenách suterénu sa mince takmer vôbec neobjavovali. Predpokladáme preto, že po krajoch mohli byť umiestnené police, v ktorých mohol byť tovar,“ dodal Martin Kvietok.

Najmladšia minca má vyše 300 rokov

Najmladšia nájdená minca je datovaná k roku 1697. Podľa archeológa muselo niekedy koncom 17. storočia dôjsť k zmene účelu suterénu. Priestor bol už možno určený len pre potreby majiteľa domu. Takto bol potom využívaný až do súčasnosti.

„Vďaka autorovi publikácií o domoch Banskej Bystrice, Jánovi Balážovi vieme, že v období, do ktorého sú mince radené, bola majiteľmi domu rodina Hinterkircherovcov, ktorí patrili medzi bohatých a vplyvných bystrických mešťanov.“

Tým, že sa mince nachádzali medzi kameňmi v pieskovej vrstvičke na samotnej dlažbe a že sa po nich stúpalo, boli vo veľmi zlom stave. O ich vyčistenie a odborné zakonzervovanie sa postarala konzervátorka Stredoslovenského múzea Denisa Tatar.

Vďaka nej nebol pre odborníkov problém mince určiť. Celý súbor minci spracoval numizmatik Stredoslovenského múzea Marián Bovan.