BANSKÁ BYSTRICA. Ani po vyše dvoch mesiacoch nedostal banskobystrický primátor Peter Gogola od ministra dopravy Jána Počiatka odpoveď na svoj list, v ktorom ho žiada o prehodnotenie príprav výstavby diaľnic a rýchlostných ciest v prospech dostavby rýchlostnej cesty R1 z Banskej Bystrice do Ružomberka.
Napísal mu ho 26. februára v súvislosti s tým, že predĺženie R1 do Ružomberka nefiguruje v aktualizácii programu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, ktorú koncom minulého roka rezort dopravy predložil do medzirezortného pripomienkového konania. Ako uviedla Gogolova tlačová tajomníčka Barbora Winterová, vedenie mesta stále očakáva ministrovu odpoveď, keďže od nej budú závisieť ďalšie primátorove kroky vrátane spoločných aktivít s vedením mesta Ružomberok.
Hovorca ministerstva dopravy Martin Kóňa dnes na otázku agentúry SITA k tejto téme uviedol, že odpoveď primátorovi Gogolovi je pripravená na podpis ministrovi a z ministerstva ju odošlú v najbližších dňoch. „Prioritou rezortu dopravy naďalej zostáva zabezpečiť kvalitnú, dostupnú a integrovanú dopravnú infraštruktúru, a to nielen v banskobystrickom, ale vo všetkých regiónoch Slovenska,“ dodal Kóňa.
Gogola vo svojom liste Počiatkovi apeloval na potrebu zmeny priorít vo výstavbe rýchlostných ciest a diaľnic na Slovensku, ktorá by podľa neho v kratšom čase priniesla efektívnejšie výsledky v dopravnej obsluhe územia Slovenska pri vynaložení tých istých finančných prostriedkov.
„Riešenie vidí v dobudovaní rýchlostnej cesty v pokračovaní na Ružomberok, čím by sa vytvorilo prepojenie diaľnice D1 stredom Slovenska rýchlostnou komunikáciou, čo by prispelo k skvalitneniu a zrýchleniu dopravy v smere východ západ s možnosťou súčasného využitia trasy aj v smere sever-juh. Konštatuje, že v súčasnosti využívaný koridor s medzinárodným významom cez Donovaly je dlhodobo nevyhovujúci, pričom v tejto súvislosti kladie dôraz na riziko ohrozenia významných zdrojov pitnej vody pre niekoľko okresov stredného Slovenska,“ uviedla Winterová.
Bránili sa protestmi
Nezaradenie zhruba 50-kilometrového predĺženia R1 z Banskej Bystrice do Ružomberka do platného programu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest vyvolalo ešte v roku 2011 vlnu protestných vyhlásení predstaviteľov dotknutých samospráv.
Pokračovať čo najrýchlejšie s výstavbou R1 do Ružomberka požadovali uzneseniami zastupiteľstvá Banskobystrického samosprávneho kraja aj mesta Banská Bystrica, výzvu podporili aj predsedovia regionálnych združení miest a obcí v Banskobystrickom kraji, banskobystrický primátor Gogola spolu s primátorom Ružomberka Jánom Pavlíkom adresoval vtedajšiemu ministrovi dopravy Jánovi Figeľovi otvorený list. „Žiadame o prehodnotenie významu trasy R1 Banská Bystrica – Ružomberok a akceptovanie pôvodne stanovených termínov výstavby úsekov cesty R1, ktoré predpokladajú ukončenie výstavby do roku 2016,“ uviedli vtedy v spoločnom liste primátori. Na základe uznesenia krajského zastupiteľstva upozorňoval listom ministra dopravy Figeľa na dôležitosť pokračovania R1 do Ružomberka aj predseda BBSK Vladimír Maňka.
Odklon tranzitnej dopravy
Predĺženie R1 z Banskej Bystrice do Ružomberka, kde sa má napojiť na diaľnicu D1, je plánované aj ako nový koridor časti cesty s medzinárodnou dopravou E77 od hraníc s Maďarskom cez Šahy, Zvolen, Banskú Bystricu, Ružomberok a Tvrdošín po hranice s Poľskom, respektíve od Budapešti na Krakov.
Tranzitnú dopravu má odkloniť z horského priechodu Donovaly a okolia zdrojov pitnej vody do tunela popod Hiadeľské sedlo medzi Nízkymi Tatrami a Starohorskými vrchmi. Podľa zámeru, ktorý po posúdení vplyvov na životné prostredie (v takzvanom procese EIA) získal od ministerstva životného prostredia ešte na jeseň 2010 súhlasné stanovisko, sa mala na úsekoch Slovenská Ľupča - Korytnica a Korytnica - Ružomberok začať výstavba v roku 2011 a na úseku Banská Bystrica - Slovenská Ľupča v roku 2012. Celé predĺženie R1 do Ružomberka malo byť podľa zámeru hotové v októbri 2016.
