Nevetrajú, prádlo musia vešať vo vnútri domov a dať si kávu na verande znamená, že namiesto cukru vám do nej napadá jemný prach. Ak namiesto vône kávy navyše zacítite nepríjemný zápach kalov, ste na správnom mieste. V Iliaši.
BANSKÁ BYSTRICA. Obyvateľom banskobystrickej mestskej časti Iliaš dochádza trpezlivosť.
Ich nočnou morou je už dlhé mesiace lom v blízkosti obce. Musia trpieť nielen neúnosnú prašnosť a vysokú frekvenciu nákladných áut, no v poslednej dobe sa k tomu všetkému pridal aj neznesiteľný zápach. V lome totiž ukladajú kal z čistiarne odpadových vôd.
Obyvateľke Martine Mahdíkovej to pripomína zápach kanálov, zmiešaný s pachom hnijúceho masa.
„Až vám zostane zle pri každom nádychu a štípe vás v krku. A k tomu ešte mračná bieleho prachu . Z odpadu, ktorý tu zahrabávajú, už vzniklo podľa nej toxické čierne jazero, ktoré presakuje do pôdy a dažďovou vodou steká do studní, kde majú obyvatelia pitnú vodu. „Táto voda je už znehodnotená,“ hovorí.
Dodáva, že v rodinných domoch sa nedá vetrať, dokonca ani skoro ráno, či večer. Blízko lomu leží aj cintorín, ku ktorému vedie zaprášená cestná komunikácia, kadiaľ vozia zapáchajúci kal.
„Keď tade prejdete, ste celý zaprášený, nehovoriac o zaprášených a poškodených hroboch."
FOTO- JÁN KROŠLÁK
Obyvatelia žiadajú o nápravu
Rovnaký názor má aj Andrea Lunterová. „Aj keď cestu polejú, za dvadsať minút je suchá a ani nevidno, že bola poliata. Cesta a celé okolie sú mimoriadne zaprášené.“
Nedávno si dala zatepliť dom, ktorý je už celý pokrytý prachom. Zvažuje, že bude súdnou cestou žiadať náhradu škody.
„Vypiť si kávu vonku je skoro nemožné. Hneď máte na povrchu film z prachu,“ dodala.
Cesta k lomu a na cintorín nie je podľa nej vôbec dimenzovaná na taký vysoký počet vozidiel. „Mesto by malo brať do úvahy, že ľudia bývali v Iliaši skôr, ako tu vznikol lom.“
Poslanec mestského zastupiteľstva Milan Smädo je rozhodnutý nespokojným obyvateľom pomôcť. Podobnú situáciu riešil pred časom v Rakytovciach a podarilo sa ju dotiahnuť do úspešného konca.
„Považujem za úplne nelogické, aby sa tak blízko domov ukladali na skládku kaly. Nerozumiem, prečo sú na prvom mieste peniaze a až potom obyvatelia. V Rakytovciach sa nám podarilo prevádzkovateľa lomu presvedčiť, aby kaly na skládku nevozil. Verím, že rovnako úspešní budeme aj v tomto prípade,“ dodal.
FOTO SME: JÁN KROŠLÁK
Mesto porušenia nezistilo
Odbor životného prostredia mestského úradu porušenia pri správe lomu nezistil.
Ako sa konštatuje v odpovedi na sťažnosti obyvateľov, v lome Iliaš je oficiálne povolená ťažba kameňa.
Spoločnosť MHRČ s.r.o. prevádzkuje uvedený lom v časti Iliaš v zmysle platných povolení na ťažbu a rekultiváciu lomu.
„Šetrením sa zistilo, že v rámci rekultivácie sa do lomu vozí kal z priemyselnej čističky odpadových vôd v Biotike, ktorý v zmysle platného povolenia vydaného Obvodným úradom Životného prostredia v Banskej Bystrici, je možné do lomu ukladať. Tento kal je však potrebné v lome prekrývať inertnou vrstvou zeminy, čo sa pri šetrení aj potvrdilo. Buldozér vrstvil, zarovnával a prekrýval dovezený materiál. Taktiež bolo zistené, že prevádzkovateľ lomu v tom čase skrápal príjazdovú cestu cisternou v rámci eliminácie prachu.“
V stanovisku sa tiež konštatuje, že mesto Banská Bystrica nie je povoľovacím orgánom rekultivácie, ani ťažby v uvedenom lome. V tejto súvislosti ani nemá kompetenciu proces okamžite zastaviť.
Riaditeľ Inšpektorátu životného prostredia v Banskej Bystrici Jozef Ratica potvrdil, že dostali dva podnety od obyvateľov obce Iliaš, týkajúce sa o zápachu a zvýšenej prašnosti z lomu.
„K jednému podnetu bola nášmu inšpektorátu poskytnutá aj fotografická dokumentácia, zachytávajúca násypy materiálu na okraji vyťaženej jamy. K uvedeným podnetom začne inšpekcia šetrenie v uvedenom lome a u jeho prevádzkovateľa,“ dodal.
Riaditeľ tiež doplnil, že v roku 2011 na podobný podnet občanov bolo v tomto lome vykonané šetrenie. Zistilo sa, že vtedajší prevádzkovateľ porušil podmienky ukladania materiálu v tomto lome a uložili mu pokutu 2600eur.
FOTO: ČITATELIA
Prevádzkovateľ sa bráni
Konateľ spoločnosti MHRČ s.r.o. Miroslav Piliar vysvetľuje, aký druh zapáchajúceho materiálu sa vozí do lomu.
„V danom prípade sa jedná o kaly z čistiarní odpadových vôd, ktoré sa sporadicky a nepravidelne vozia do lomu. V značnej miere sa jedná o produkty vyhnívania z anaerobného spracovania živočíšneho a rastlinného odpadu, ktoré sa používajú ako základná surovina na výrobu kompostu a pri zmiešavaní so zemou túto skvalitňujú. Jednotlivé postupy sa vykonávajú v súlade so schváleným plánom rekultivácie lomu Iliaš príslušnými štátnymi orgánmi a Obvodným úradom v zmysle súčasnej platnej legislatívy.“
Obchodná spoločnosť venuje podľa neho značnú pozornosť tomu, aby zabránila tvorbe zápachu, či jeho potlačeniu, na čo najprijateľnejšiu mieru, keďže tento je pre dané kaly typický.
„Motorové vozidlá chodia zaplachtované a taktiež je pravidelne vykonávané čistenie prístupovej cesty za účelom eliminácie zápachu, ako aj prašnosti cesty. Čo sa týka samotného zápachu, tento je typický a prítomný aj pri poľnohospodárskych objektoch avšak je menšej intenzity. V našom prípade je ho cítiť prakticky len pri prevoze, nakoľko vykonanou rekultiváciou zaniká.“
Ďalej dodal, že ich spoločnosť realizuje vývozy len v nevyhnutnej miere, s prihliadnutím na záujmy občanov
„Chceme podotknúť, že na prevádzke lomu je k dispozícii vlastné kropiace-umývacie auto, ktoré v prípade potreby eliminuje prašnosť príjazdovej komunikácie. Ak občania majú pocit zvýšenej prašnosti, vieme operatívne zariadiť pokropenie komunikácie. „Chceme ďalej podotknúť, že mostný objekt cez rieku Hron a komunikáciu za železničným priecestím spoločnosť udržuje na svoje náklady už od roku 2003. Komunikáciu však nevyužíva sama, využíva ju aj poľnohospodárske družstvo, štátne lesy, konský ranč a v neposlednej miere aj spoločnosť Bielostav s.r.o., ktorá taktiež v tejto lokalite rekultivuje lom Iliaš - nad cintorínom. Udržiavanie komunikácie sa však požaduje len od našej spoločnosti.“
Doplnil tiež, že časť prístupovej cesty do lomu sa nachádza v priemyselnej zóne.
„Je nešťastím, že rodinné domy pod cintorínom pri železničnom priecestí sú pohybom mechanizmov najviac atakované, čo nás nesmierne mrzí a za čo sa im ospravedlňujeme, ale existencia lomu Iliaš je datovaná do 60. rokov minulého storočia a majitelia týchto rodinných domov s problematikou prevádzky lomu existovali a museli s ňou počítať,“ doplnil.
Zápach kalov je podľa ľudí neúnosný.
FOTO: ČITATELIA
