Prostredníctvom nej prináša pohľad na vojaka ako statočného reprezentanta svojej krajiny, za ktorú je ochotný položiť aj svoj život.
BREZNO. Miesto hovorcu v roku 2011 vymenil za riziká polročnej misie v Afganistane. Cieľom bolo aj priniesť čo najviac informácií o živote a práci slovenských vojakov v operácii ISAF.
Knihu krstili zeminou z Kandaháru
Vlani v decembri uzrela svetlo sveta kniha Afganský zápisník. Autor Milan Vanga hľadal vhodnú príležitosť na jej promóciu. Ako tvrdí, napokon mal šťastie a urobil to v rámci diskusie o budúcnosti Afganistanu pod názvom Afganistan po roku 2014: Ako ďalej?, ktorá sa uskutočnila 25. marca v bratislavskej Open Gallery.
Hosťami na stretnutí boli veľvyslanec USA na Slovensku T. Sedgwick, náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR generálporučík P. Vojtek, jeho predchodca generál Ľ. Bulík, poradca afganského prezidenta M. I. Yoon a profesor Kábulskej univerzity B. Hakimi.
Spoluorganizátormi zasa Euroatlantické centrum, Centrum pre európske a severoatlantické vzťahy a Svetová organizácia afganských profesionálov. Hostia boli zároveň krstnými otcami knihy, ktorú uviedli do života netradičným spôsobom. „Z mojich vojenských kanád, v ktorých som pol roka chodil po Afganistane. Na knihu vysypali ozajstnú prašnú kandahársku zeminu, ktorú som na túto príležitosť priviezol z poslednej návštevy Kandaháru,“ prezradil Milan Vanga.
Prečo vyšiel Afganský zápisník?
Milan dlhodobo pociťoval, že pôsobenie našich vojakov v Afganistane verejnosť vníma skôr negatívne, čo má na svedomí niekoľko faktorov. „Jedným z nich je všeobecný postoj verejnosti k našim ozbrojeným silám. Z jej pohľadu nič neprodukujú, iba odčerpávajú peniaze zo štátneho rozpočtu. Mrzí ma to, pretože armáda je jedným z pilierov štátnosti a zárukou našej bezpečnosti. Napriek morálne zastaranej technike sú vojaci stále schopní plniť základné poslanie armády, čo je v mnohých oblastiach doslova sizyfovská práca. Občania si na vojakov spomenú zväčša iba pri povodniach, požiaroch či snehových kalamitách, keď pomoc vojakov je na nezaplatenie.“
Vojak si povolanie vyberá dobrovoľne
Podľa Milana Vangu ďalší faktor súvisí s vnímaním bezpečnostného prostredia vo svete. „Akoby sme zabudli, že Slovenská republika sa pri vstupe do NATO zaviazala plniť záväzky, ktoré sama Aliancii deklarovala.“ Ide o ochranu vzdušného priestoru NATO nad naším územím, prípravu na možné vyslanie deklarovaných jednotiek a účasť v zahraničných operáciách.
Tieto záväzky sa zaviazala plniť Slovenská republika, nie iba vojaci. Ale práve oni, ako občania v uniformách, tieto úlohy bezvýhradne plnia, napriek stále sa znižujúcemu rozpočtu na obranu. „Vojak jednoducho slúži preto, lebo si svoje povolanie vybral dobrovoľne a reprezentuje svoju krajinu ako najlepšie vie.“
Noci venované písaniu neľutuje
Tretím faktorom je vraj málo informácií priamo z operácie ISAF, ktoré prúdia k verejnosti prostredníctvom médií. Preto je Milan Vanga ešte pred nasadením, akým spôsobom by mohol osobne prispieť širšej informovanosti verejnosti. „V Afganistane som pôsobil ako zástupca veliteľa 344-členného slovenského kontingentu a k písaniu som sa dostal iba vo vzácnych chvíľach voľna, spravidla v noci. Nikdy neoľutujem tie noci, ktoré som strávil písaním a úpravou fotografií, pretože všetci Slováci, ktorí v Afganistane slúžili a slúžia, sú hodní záujmu verejnosti. Odvádzajú perfektnú prácu v prospech afganských obyvateľov a v prospech bezpečnosti nás všetkých doma na Slovensku."
Dielo v dvoch rovinách
Kniha Afganský zápisník je dielom, a to minimálne v dvoch rovinách. Prvú predstavuje samotný textový a fotografický materiál ponúkaný čitateľovi. „Je dokladom toho, ako som vnímal pôsobenie slovenských vojakov v operácii ISAF vo všetkých odbornostiach, ktoré v operácii máme nasadené. Druhá rovina úzko súvisí s prvou. Ide o to, že Afganský zápisník som písal nie ako hovorca Ozbrojených síl SR, ale ako zástupca veliteľa slovenského kontingentu vyslaný na pol roka do Afganistanu.“ V príbehoch sa Milan snažil ozrejmiť nebezpečnú profesiu vojaka v reálnych situáciách.
Príbehy sú plné rizika
Ako autor uvádza, príbehy sú plné rizika, kedy „smrť dýcha na krk“. „Kedy sa presúvate v 45-stupňových teplotách v ťažkej nepriestrelnej veste so zbraňami a muníciou mimo základne a uvedomujete si, že žiadny výcvik nedokáže úplne eliminovať riziko ohrozenia zdravia či života.“
Opisuje však aj vzácne chvíle voľna, kedy vojaci v medzinárodnom hokejbalovom turnaji zaslúžene zvíťazili a vďaka nim sa zviditeľnilo Slovensko aj ako hokejový národ. Afganský zápisník prináša pohľad na vojaka ako statočného reprezentanta svojej krajiny, za ktorú je ochotný položiť aj svoj život. Kniha je obohatená o množstvo fotografií, ktoré priblížia aj obrazovou formou ďalekú krajinu, do ktorej naši vojaci odchádzajú, aby šírili dobré meno slovenského národa.
Zápisník ako poklona slovenským vojakom
Milan Vanga písal príbehy pol roka počas nasadenia v Afganistane. Vtedy ale ešte netušil, že budú publikované aj v knižnej podobe. Po návrate domov dopísal ešte jednu kapitolu a kvôli knižnému vydaniu aj úvod a záver. „Nasledovali korekcie a preklad do anglického jazyka, znova úprava fotografií a grafická úprava knihy. Celý proces postprodukcie trval takmer rok,“ dodal Milan Vanga.
Afganský zápisník v knižnej podobe vníma ako ďalšiu poklonu slovenským vojakom v Afganistane, ale aj ich rodinným príslušníkom a blízkym, ktorí neochvejne podporujú svojich synov, manželov, bratov, otcov a priateľov, a to nielen v dobrom, ale aj v zlom, keď napríklad komentáre pod článkami o našich vojakoch nebývajú vždy žičlivé. „Preto by som chcel knihu venovať práve rodinným príslušníkom týchto vojakov a ich blízkym."
Ohlasy sú len pozitívne
Už počas publikovania príbehov na internete sa autor stretol s pozitívnymi ohlasmi. K vydaniu knihy ho napádali mnohí návštevníci stránok a po vydaní sú ohlasy iba pozitívne. „Vojaci vďaka Afganskému zápisníku môžu svojim blízkym jednoduchšie vysvetliť svoje pôsobenie v misii, bežný čitateľ dokáže nazrieť do príbytkov našich vojakov v operácii a spoznať ťažkú a nebezpečnú prácu našich vojakov. Pozitívne ohlasy mám aj od študentov, ktorí študujú zahraničné vzťahy a Afganský zápisník je pre nich užitočnou literatúrou,“ tvrdí Milan Vanga.
Bez pomoci by zápisník nevznikol
Pri rôznych ťažkých úlohách potrebujeme aj akúsi pravú ruku. Tou pre Milana Vangu boli samotní vojaci, pretože v príbehoch vystupujú reálni ľudia v reálnych situáciách. Nemusel nič prikrášľovať ani dramatizovať. „Ja som bol iba ten, ktorý ich hrdinstvo a statočnosť dal do písomnej podoby.“
Je však niekoľko ľudí, bez ktorých by Afganský zápisník nikdy nevznikol.
„Prvý s nápadom písať reportáže z Afganistanu prišiel novinár Janko Petrovič z tlačovej agentúry SITA, ktorý mi umožnil publikovať príbehy na webovom portáli webnoviny.sk už počas môjho pobytu v operácii. Vďaka patrí aj vtedajšiemu náčelníkovi generálneho štábu generálovi Ľubomírovi Bulíkovi, ktorý videl vo mne potenciál informovať verejnosť o živote našich vojakov aj popri náročnej funkcii zástupcu veliteľa kontingentu a vyslal ma do operácie ISAF.
Vydavateľstvu Magnet Press Slovakia ďakujem za nápad vydať príbehy knižne a súčasnému náčelníkovi generálneho štábu patrí vďaka za podporu pri vzniku knihy,“ poďakoval Milan Vanga.
Veľký podiel na kvalite publikácie má podľa neho aj excelentný preklad príbehov do anglického jazyka, o ktorý sa postaral Ľubomír Ondruš a vďaka nemu sa o hrdinstve slovenských vojakov dozvedia aj čitatelia vo svete. „Poďakovanie patrí všetkým podporovateľom našich vojakov na sociálnej sieti Podporujem naše jednotky v Afganistane, ktorí ma počas písania vždy povzbudzovali k napísaniu ďalšej časti. V neposlednom rade ďakujem svojej manželke a dcére za podporu počas môjho pôsobenia v Afganistane.
Pozdrav Horehroncom
Prostredníctvom týždenníka MY Horehronia Milan Vanga pozdravuje všetkých Horehroncov, ktorí s ním v Afganistane slúžili. „Janko Kupec, Martin Jankov, Marek Brozman a mnohí ďalší, ktorí ďaleko od domova ukázali, že človek spod Nízkych Tatier dokáže prežiť aj v púšti a navyše byť vzorom pre ostatných."
