Archeologický výskum v lokalite Hrádok neďaleko Banskej Bystrice bude pokračovať aj v lete, po prvý krát naň prispelo aj mesto Banská Bystrica. V budúcnosti by tu mohol vyrásť archeoskanzen po vzore liptovského Havránku.
BANSKÁ BYSTRICA. Výskum lokality Hrádok neďaleko Banskej Bystrice bude po zaujímavých objavoch z vlaňajška pokračovať aj toto leto.
Pavel Gender z občianskeho združenia Permon informoval, že pod gesciou odborníkov Stredoslovenského múzea chcú odkryť ďalšie vrstvy. Do budúcnosti majú veľké plány.
Podobne ako v prípade liptovského archeoskanzenu Havránok, ktorý prezentuje spôsob života Keltov, by chceli aj na Hrádku vybudovať repliky pôvodných obydlí z doby bronzovej.
Na archeologický výskum sumou tisíc eur po prvý krát finančne prispelo aj mesto Banská Bystrica. Podľa hovorkyne primátora Martiny Kanisovej mesto aj do budúcnosti počíta s ďalším financovaním výskumu v lokalite Nemce – Hrádok.
„Zatiaľ sme iba na začiatku a prvoradé je pre nás dokončiť archeologický výskum. Vzorom by mohol byť Pustý hrad pri Zvolene, kde archeologický výskum tiež dlhé roky financovalo mesto. Z hľadiska rozvoja turistického ruchu, na ktorom Banská Bystrica stavia, by mohla byť rekonštrukcia osady z doby bronzovej ďalším lákadlom pre región ,“ dodal Pavel Gender.
FOTO - archív M.Kvietka
Cenné nálezy
Archeológovia vlani preskúmali Netopiersku jaskyňu a jaskyňu Kaplnka, ale tiež vrcholové pozície Hrádku, kde sa dovtedy žiaden výskum nerobil. Archeológ Martin Kvietok zo Stredoslovenského múzea nám po ukončení vlaňajšieho výskumu potvrdil, že prostredníctvom sondáží sa pokúsili o presnejšie datovanie obdobia, v ktorom bola lokalita osídlená.
Na vrcholovej plošine Hrádku vytýčili štyri menšie zisťovacie sondy a jednu väčšiu sondu situovali na mieste predpokladaného opevnenia. Prvoradé bolo zistiť, či bol Hrádok opevnený, alebo či pre obranné účely postačoval neprístupný terén.
„Podarilo sa nám nájsť niekoľko stoviek kusov keramiky, ktoré pochádzali prevažne z obdobia praveku. Veľká časť z nich sa viazala k obdobiu lužickej kultúry (9 – 8. stor. pred Kr.), objavili sa však aj nálezy z obdobia púchovskej kultúry (2-1.stor. pred Kr.) a stredoveku (13.stor.),“ povedal nám vtedy Martin Kvietok.
Podľa vlaňajších zistení bolo osídlenie Hrádku v dobe bronzovej krátke, ale intenzívne. Lokalita slúžila zrejme ako miesto kde sa ľudia z nižšie situovaných otvorených sídlisk skrývali pred vojnovými udalosťami, prípadne na stráženie komunikácie, ktorá prechádzala popod Hrádok do Španej Doliny.
FOTO- archív M.Kvietka
Do výskumu chcú zapojiť mladých
Archeológovia chcú vo výskume pokračovať v priebehu júla a augusta . Plánujú otvoriť väčšiu plochu v severovýchodnej časti areálu hradiska, kde predpokladajú pokračovanie hradby.
„Do tohtoročne archeologickej sezóny by sme chceli zapojiť aj mladých dobrovoľníkov so záujmom o históriu,“ dodáva Pavel Gender. V pláne majú tiež zameranie archeologickej lokality cez družicu, aby mali predstavu o tom, ako priestorovo vyzerala a graficky ju stvárniť v 3D modeli.
Hrádok sa v budúcnosti má stať súčasťou náučného chodníka, ktorý spojí Sásovú so Špaňou Dolinou. Ak máte záujem o účasť na archeologickom výskume na Hrádku, bližšie informácie získate na e-mailovej adrese pavel.gender@gmail.com
Osada Havránok na Liptove. Niečo podobné by mohlo vzniknúť aj na Hrádku
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
