BANSKÁ BYSTRICA. Vďaka prírodnému bohatstvu sa na území Banskej Bystrice a jej okolia nachádzalo v minulosti niekoľko vápeniek. K najstarším patrili tri vápenky na kusové vápno v Harmanci, ktoré však v roku 1920 kvôli nerentabilnosti zrušili. Poslednou fungujúcou bola vápenka vo Svätom Jakube, z ktorej zostalo do dnešných dní iba torzo. Podľa správcu Dokumentačného centra Sásová (DCS) Jána Kollára bol však osud vápeniek mimoriadne zaujímavý a v histórii mesta zohral dôležitú úlohu.
„Na základe povolenia Aladárovi Plaskému, obyvateľovi Banskej Bystrice, bola v roku 1911 spustená do prevádzky vápenka v časti Svätý Jakub – Nový svet,“ hovorí Ján Kollár.
Vápenka využívala vápenec z lomu, ktorý sa nachádzal hneď v priľahlom svahu. „Z miesta ťažby sa k vápenke dopravoval pozemnou lanovkou.“
Vápno sa pálilo v kruhových peciach
Ján Kollár dodáva, že vápenec sa páli v kruhových peciach, kde sa ako palivo používalo ostravské uhlie a koks.
Vo vápenke sa vyrobilo ročne do 120 vagónov kusového, ale tiež priemyselného a chemického vápna. Výsledný produkt sa nakladal do vagónov na železničnej stanici v Kostiviarskej.
Správca DCS vysvetľuje, akým spôsobom sa postupovalo pri stavebných prácach:“Kusové vápno sa muselo hasiť s vodou v takzvanej hasnici. Až po jeho vyhasení sa mohlo použiť do malty na murovanie, či do omietok. Takéto vápno je zvlášť vhodné pri rekonštrukciách historických kamenných múrov a pamiatok.“
Nerentabilnosť a rozsiahla povojnová industrializácia však čoskoro priniesli zánik vápenky v Jakube. V roku 1950 vápenku definitívne zrušili. „Následne prišlo k postupnému rozobratiu objektu vápenky a stavebný materiál z nej sa použil na výstavbu novej základnej školy vo Sv. Jakube.“
Posledný vápenkár
V tejto mestskej časti stále žije aj posledný bystrický vápenkár, dnes už 88- ročný Ondrej Majer. Ako uviedol vo svojich spomienkach, po vojne sa v novej prevádzke vo Varíne otvorila veľká prevádzka, ktorej súčasťou bola aj obrovská pec na pálenie vápna. Zásobovať mala aj celý bystrický okres, čím históriu malej vápenky z Jakuba spečatila.
Už v priebehu tohto roka sa v rámci edície o banskobystrických mestských častiach pripravuje aj vydanie monografie o Svätom Jakube a Kostiviarskej. Vedúcimi autorského kolektívu sú Vladimír Sklenka a Ján Kollár, pre verejnosť by mala byť dostupná v druhej polovici roka. Chýbať v nej nebudú ani nové informácie o poslednej vápenke.
Poslední vápenkári z Jakuba
FOTO - ARCHÍV DCS
