Ústav, ktorý zakladal Ján Langoš, sa po jeho smrti spreneveril svojim ideálom, odznelo na spomienke. Súčasný šéf Ondrej Krajňák sľubuje kvalitnejšie knihy a viac živej pamäti.
Agentúrnu správu sme nahradili autorským textom.
BANSKÁ BYSTRICA. „Ústav pamäti národa už nie je tou inštitúciou, ktorú zakladal môj manžel. Z niektorých jeho publikácií mám pocit, akoby sa snažili zlegalizovať vojnový slovenský štát,“ povedala na spomienkovej diskusii na Jána Langoša vdova Gabriela Langošová.
V rodnej Banskej Bystrici Langošovi, ktorý pred siedmimi rokmi zahynul pri autonehode, odhalili pamätník, podujatie nazvali Odkrývanie odkrývania.
Kritizovali publikácie
„Dostal sa mi do rúk časopis Pamäť národa, ktorý vydáva ÚPN. Našiel som v ňom celý ideologický neoľudácky kánon,“ povedal filozof a zakladateľ iniciatívy Memory Kontrol Fedor Blaščák.
Príkladom spornej publikácie môže byť podľa historika Jána Hlavinku z Historického ústavu SAV kniha denníkov veliteľa Hlinkových gárd Karola Sidora. „Problémom boli neúplné komentáre k tomuto prameňu. Môžu zdeformovať výklad histórie.“
Výhrady k niektorým publikáciám a článkom, ktoré vychádzali za bývalého šéfa ústavu Ivana Petranského, má aj jeho nástupca Ondrej Krajňák.
„Citlivým témam sa budeme venovať aj naďalej. Chcel by som však do redakčnej rady nášho časopisu dostať viac odborníkov z vonkajšieho prostredia. Externí odborníci by mali hodnotiť aj naše knihy.“
Dobrý krok by to mohol byť aj podľa Hlavinku. „Akákoľvek spolupráca s akademickým prostredím môže kvalite práce len pomôcť.“
Viac spomienok
„Papiere nechajte ležať, tie počkajú. Ale my už čoskoro vymrieme,“ prišiel za Krajňákom na podujatí Eduard Blatnický, ktorého rodina zažila v 50. rokoch akciu B. Z Bratislavy ich vtedy presťahovali do Podbrezovej. Má pocit, že ústav by mal viac zachytávať svedectvá pamätníkov, ktorí prežili totalitné režimy.
„Dnes máme zachytených vyše štyristo svedectiev, naposledy boli naši pracovníci nahrávať ľudí, ktorí prežili rómsky holokaust,“ hovorí Ondrej Krajňák, v minulosti šéf oddelenia oral history. Povinnosťou ústavu je podľa neho však aj edičná a vedecká činnosť.
Povedal, že na oral history dnes majú iba troch ľudí a v sekcii vedeckej činnosti, ktorá vydáva knihy a organizuje konferencie, dvanásť. Chce ich popresúvať.
Viac oral history sa snažia dostať aj do školských osnov - do deviateho ročníka základných škôl a tretieho ročníka stredných. Otvorené diskusii je podľa hovorcu Michala Kaliňáka aj ministerstvo školstva.
„Mali by sme si vziať príklad z Česka, kde sa viaceré inštitúcie spojili so školami v projekte Zeptej se mámy. Študenti sami pomáhajú zachytávať spomienky pamätníkov,“ hovorí Blaščák.
ÚPN má dnes málo známy projekt Zabudnuté príbehy, svoj projekt má aj občianske združenie Nenápadní hrdinovia. „Na Slovensku by sa mali ľudia naučiť spájať sily,“ myslí si.
