Ruina v Dúbravici má šancu prežiť

Občianske združenie Dubraviciana sa rozhodlo nevzdať boj s časom a pustili sa do projektu záchrany tunajšieho kaštieľa.

Staršia časť kaštieľa by sa dala aspoň zakonzervovať, novšia aj komplexne obnoviť.Staršia časť kaštieľa by sa dala aspoň zakonzervovať, novšia aj komplexne obnoviť. (Zdroj: SME - JÁN KROŠLÁK)

Ten je považovaný za ruinu a jeho stav je kritický.

DÚBRAVICA. Kaštieľ v Dúbravici neďaleko Banskej Bystrice by mohol byť dominantou obce aj lákadlom pre turistov, v skutočnosti je skôr jeho hanbou.

Stav neskorogotického kaštieľa, označovaného aj ako hrádok, je kritický a statika niektorých častí výrazne narušená.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Podľa odborného statického posudku však stále existuje šanca na jeho záchranu, či aspoň zakonzervovanie najviac ohrozených častí.

Záchrana hrádku je jedným z hlavných cieľov občianskeho združenia Dubraviciana, ktoré chce na projekte záchrany spolupracovať s obcou, a ďalším významným združením Periférne centrá, ktoré tu pôsobí.

SkryťVypnúť reklamu

„Našim hlavným cieľom je rozvoj cestovného ruchu, no predovšetkým zapojenie obyvateľov do jednotlivých rozvojových programov. V nemalej miere sa to týka aj ich záujmu o možnosti obnovy hrádku a ich participácia na tomto projekte, “ hovorí predstaviteľka združenia Dubraviciana Daniela Škutová.

dubravica1.jpg

Daniela Škutová hovorí, že najväčšiu šancu na záchranu má novšia časť kaštieľa z 18. storočia.

125 vlastníkov

Najtvrdším orieškom združenia bude vyriešiť zložité vlastnícke vzťahy, ktoré doteraz obnovu kaštieľa brzdili.

„Pozemky pod Hrádkom majú 125 vlastníkov, čo je značný problém. My sme ho však otvorili a sme rozhodnutí sa s ním popasovať. Naše združenie nevzniklo preto, aby si hrádok privlastnilo, ale naopak. Chceme pomôcť vlastníkom, aby si dokázali hrádok obnoviť a presvedčiť ich, že je to nielen v prospech nich, ale aj obce,“ dodáva D.Škutová.

SkryťVypnúť reklamu

Po dohode so spoluvlastníkmi by preto chceli uzatvoriť nájomnú zmluvu, ktorú už začali pripravovať. „Vyžiada si to určitý čas, lebo bez konsenzu s nimi to nejde,“ hovorí.

Problémom je nielen vysoký počet vlastníkov, z ktorých už niektorí dali predbežný súhlas s nájmom, ale tiež to, že podiely niektorých spravuje Slovenský pozemkový fond.

Ak je viac spoluvlastníkov, tak pre platné uzavretie nájomnej zmluvy sa vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny. Združenie chce preto postupovať individuálne od prípadu k prípadu.

dubravica2.jpg

Posledný obyvateľ - strašiak.

Krajnú možnosť pripustiť nechcú

Daniela Škutová pripúšťa, že najhoršou alternatívou pre budúcnosť kaštieľa by bolo jeho zbúranie. Chcú preto vyskúšať všetky možnosti, aby tejto krajnej možnosti predišli.

SkryťVypnúť reklamu

„Po dohode s vlastníkmi by sme chceli predstaviť aj víziu, čo by sa kaštieľom ešte dalo urobiť,“ doplnila.

Autorizovaný statik Ján Kútik potvrdil, že stav kaštieľa je kritický. Napriek tomu podľa neho stále existuje šanca obnoviť ho, prípadne zakonzervovať. Keďže kaštieľ sa skladá z dvoch častí s rozdielnym stupňom poškodenia, do úvahy prichádza aj kombinácia týchto riešení.

Novšiu časť kaštieľa z 18. storočia by bolo možné zrekonštruovať ako celok, zatiaľ čo staršiu – neskorogotickú časť by bolo možné aspoň zakonzervovať.

„Samozrejme, rozsah prác by bolo možné stanoviť až potom, čo bude zrejmý rozsah financií, ktoré bude možné na opravy použiť,“ dodal statik.

dubravica7.jpg

Preteky s časom

Daniela Škutová dodáva, že proti nim hrá čas. Už posledná zložitá zima sa výrazne podpísala na ďalšej devastácii kaštieľa.

Združenie sa zatiaľ pustilo do čistenia hrádku a vybudovalo pred ním prekryté sedenie.

V súčasnosti potrebujú vypracovať projektovú dokumentáciu a do budúcnosti zvažujú aj spoluprácu s Fakultou architektúry STU.

Kaštieľ v súčasnosti nie je zapísaný ako kultúrna pamiatka, chcú preto spolupracovať aj s Krajským pamiatkovým úradom a zistiť možnosti vyhlásenia za NKP. Podmienkou by bol aj historický a archeologický výskum lokality.

Už v minulosti bola snaha zmeniť kaštieľ na kultúrnu pamiatku, no stroskotala práve na zložitých vlastníckych vzťahoch.

dubravica8.jpg

Pamätá si lepšie časy

89-ročná Elena Krahulcová-Kamenská sa narodila priamo v jednom z bytov kaštieľa a dodnes si dobre pamätá časy, keď bol obývaný.

Zachovaných tu bolo niekoľko bytov, ktoré obývali viaceré rodiny z obce.

Po druhej svetovej vojne sa však začal kaštieľ vyľudňovať a ľudia si stavali vlastné domy. Opustené priestory postupne začali chátrať.

Ako sa uvádza v historických dokumentoch, neskorogotický hrádok postavil šľachtický rod Dúbravických, ktorý bol chorvátskeho pôvodu.

Držbu obce potvrdil Matej Korvín v roku 1464. Príslušníci rodu Horváthovci dedične získali do vlastníctva obec Dúbravica v roku 1445.

dubravica490.jpg

Elena Krahulcová sa v kaštieli narodila.

Mal aj strážnu vežu

V 16. storočí bol prestavaný objekt hrádku spolu s rímsko-katolíckym gotickým kostolom sv. Žofie. Príslušníci rodu opustili Dúbravicu po vpáde Turkov do Zvolenskej stolice v roku 1588.

V objekte sa usadila cisárska vojenská posádka, súčasťou hrádku bola opevnená strážna veža Thurs. Po skončení tureckej hrozby sa do hrádku vrátili pôvodní obyvatelia.

V druhej polovici 18. storočia vlastnili väčšinu Dúbravice Urbániovci. V roku 1859 bol jediným majiteľom objektu s hospodárskymi budovami a rozsiahlym pozemkom Karol Strakoniczky.

Od 40. rokov 20. storočia bol intravilán patriaci k objektu Dúbravického hrádku rozparcelovaný a je vlastníctvom viacerých vlastníkov.

Hrádok pozostával z kamennej dvojpodlažnej budovy s valenými klenbami. Novšie krídlo objektu bolo pristavané v 18. storočí . Zachované ruiny zrejme kopírujú starší obvodový múr objektu alebo opevnenie.

dubravica6.jpg

Labuť s prestreleným krkom

K počiatkom kaštieľa a erbu Dúbravického rodu sa viaže povesť o poľovačke kráľa Mateja Korvína a jeho družiny na dve biele labute pri brehu Hrona.

Kráľ sľúbil darovať územie Dúbravice poľovníkovi, ktorý šípom zasiahne labuť do krku. Juraj Hottothyni trafil jednu z labutí, ale druhá sa pred strelcami ubránila.

Kráľ na znak úcty ku kráľovnej vtáctva daroval strelcovi Dúbravicu a dovolil mu v obci postaviť si zámok.

Podľa názvu dediny prijal nový zemepán meno a predikát – Dúbravický z Dúbravice.

Príslušníci rodu Dúbravickovcov odvtedy používajú vo svojom erbe bielu labuť s krkom prestreleným zlatým šípom.

Najčítanejšie na My Bystrica

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Ale že brutálny hráčsky notebook
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Priesady ako zo škatuľky
  6. Chceš vlastniť nový Galaxy S24, vyskúšaj ho vďaka Try Galaxy?
  7. Každý piaty zomrie
  8. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých
  1. dm podporila sumou 6 475 eur realizáciu projektu Základnej školy
  2. Na zdraví záleží
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Jar bez únavy: Aktívny životný štýl ako liek
  6. Rozbieha sa online súboj o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  7. Súťaž Fénix – Kultúrna pamiatka roka štartuje online hlasovanie
  8. Štartuje online hlasovanie o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  1. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých 12 200
  2. Každý piaty zomrie 9 131
  3. Budúcnosť VÚSCH je v špičkovej medicíne a spokojnosti pacientov 8 780
  4. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? 6 538
  5. Devínska Kobyla teraz 6x dobrodružnejšia: Tipy, čo neprehliadnuť 3 811
  6. Trúfame si pristáť s lietadlom, ale na toto nám odvaha chýba 3 733
  7. Značka Cupra má na Slovensku už šesť nových Cupra garáží 3 509
  8. Ako sporiť na dôchodok? Radí odborník 2 717
  1. Irena Šimuneková: Šándorky
  2. Ján Škerko: Vláda, ktorá nepočúva hlas ľudu bude zvrhnutá!
  3. Ľubomír Belák: Verejnoprávna RTVS?
  4. Anna Miľanová: Potrebuje jednotlivec, kolektív sponzora?...
  5. Peter Kysela: Kam zmizli MODRÍ?
  6. Juraj Paškuliak: Zmysluplný život
  7. Marcel Rebro: Paradoxom demokracie je, keď môžeš slobodne snívať o diktatúre
  8. Zdenek Ručka: Ako zdravotne postihnutého klienta Domova sociálnych služieb pripraviť o finančné prostriedky. Časť ôsma „Oslík potras sa!“ tretie pokračovanie.
  1. Elena Antalová: Vídala som iného Danka s ochrankou 25 251
  2. Peter Kysela: BUM. A je to tu. 21 122
  3. Ivan Čáni: Tomáško od Tarabov, aj ja som bol „bezdomovcom zasypaným exekúciami“ ako riaditeľ RTVS. 20 729
  4. INEKO: Ambulantní lekári zarábali v roku 2022 v priemere 4 836 eur – najviac pediatri, gynekológovia a všeobecní pre dospelých, najmenej kožní a internisti 16 682
  5. Marek Mačuha: Problém zvaný Tipos 13 785
  6. Ján Šeďo: V roku 1982 som sa stretol s mechom udretým, on stále žije ? 11 169
  7. Ján Šeďo: Súhlasím s Tarabom, problémy začínajú, jeden už nakupuje v L. Mikuláši. 9 563
  8. Ľuboš Dobrota: Spolupracujú s cudzími tajnými službami? 9 007
  1. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  2. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 75. - V roku 1913 objavil Boris Vilkitský posledné súostrovie na Zemi - Severnú Zem
  4. Post Bellum SK: Pri vysídľovaní na nich v Budapešti kričali: vlastizradcovia!
  5. Yevhen Hessen: Založenie kryptomenovej spoločnosti: kľúčové kroky a úvahy
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 74. - Podmorská expedícia Huberta Wilkinsa na severný pól - 1931
  7. Yevhen Hessen: Zákulisie vydávania: požiadavky a postup
  8. Monika Nagyova: Muži s kyticami, kde že ste?
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Banská Bystrica - aktuálne správy

V rámci neho môže vydavateľ získať podiel na príjmoch z predaja svojich čítaných kníh na eshope martinus.sk. V pilotnej fáze sa do projektu zapojilo tucet vydavateľstiev.


Hokejisti Banskej Bystrice - ilustračné foto

Spišská Nová Ves vedie v sérii 1:0.


TASR
Evonik Fermas v Slovenskej Ľupči.

Evonik Fermas vidí využitie nového produktu v textilnom a chemickom priemysle.


Lemmy Kilmister a jeho Motörhead bol skutočnou legendou rock&rollu s obrovským zástupom fanúšikov. Po jeho smrti vznikla veľká diera, ktorá našťastie bola rýchlo zaplnená.


  1. Irena Šimuneková: Šándorky
  2. Ján Škerko: Vláda, ktorá nepočúva hlas ľudu bude zvrhnutá!
  3. Ľubomír Belák: Verejnoprávna RTVS?
  4. Anna Miľanová: Potrebuje jednotlivec, kolektív sponzora?...
  5. Peter Kysela: Kam zmizli MODRÍ?
  6. Juraj Paškuliak: Zmysluplný život
  7. Marcel Rebro: Paradoxom demokracie je, keď môžeš slobodne snívať o diktatúre
  8. Zdenek Ručka: Ako zdravotne postihnutého klienta Domova sociálnych služieb pripraviť o finančné prostriedky. Časť ôsma „Oslík potras sa!“ tretie pokračovanie.
  1. Elena Antalová: Vídala som iného Danka s ochrankou 25 251
  2. Peter Kysela: BUM. A je to tu. 21 122
  3. Ivan Čáni: Tomáško od Tarabov, aj ja som bol „bezdomovcom zasypaným exekúciami“ ako riaditeľ RTVS. 20 729
  4. INEKO: Ambulantní lekári zarábali v roku 2022 v priemere 4 836 eur – najviac pediatri, gynekológovia a všeobecní pre dospelých, najmenej kožní a internisti 16 682
  5. Marek Mačuha: Problém zvaný Tipos 13 785
  6. Ján Šeďo: V roku 1982 som sa stretol s mechom udretým, on stále žije ? 11 169
  7. Ján Šeďo: Súhlasím s Tarabom, problémy začínajú, jeden už nakupuje v L. Mikuláši. 9 563
  8. Ľuboš Dobrota: Spolupracujú s cudzími tajnými službami? 9 007
  1. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  2. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 75. - V roku 1913 objavil Boris Vilkitský posledné súostrovie na Zemi - Severnú Zem
  4. Post Bellum SK: Pri vysídľovaní na nich v Budapešti kričali: vlastizradcovia!
  5. Yevhen Hessen: Založenie kryptomenovej spoločnosti: kľúčové kroky a úvahy
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 74. - Podmorská expedícia Huberta Wilkinsa na severný pól - 1931
  7. Yevhen Hessen: Zákulisie vydávania: požiadavky a postup
  8. Monika Nagyova: Muži s kyticami, kde že ste?

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu