Po rekonštrukcii zeleného asfaltu na Námestí SNP, Dolnej ulici a Námestí Štefana Moysesa sprístupnili v centre mesta Banskobystrické korzo. Tradícia korzovania po meste môže siahať až do prelomu 18. a 19. storočia.
BANSKÁ BYSTRICA. Približne na 720 tisíc eur vyšla rekonštrukcia zeleného asfaltového povrchu v centre mesta, pričom ide o jeden z krokov na oživenie námestia. Včera ho odovzdali do užívania ako Banskobystrické korzo. Primátor Peter Gogola konštatoval, že na rekonštrukciu zeleného povrchu nadviažu ďalšími krokmi, kde očakávajú aj aktívnu účasť aj od ďalších partnerov, napríklad od Cechu hostinských. Spoločným úsilím je privádzať na námestie obyvateľov mesta aj turistov a postarať sa im o príjemne strávené chvíle v centre mesta.
Zelená podľa primátora symbolizuje aj medenú slávu mesta, keďže meď na svojom povrchu oxiduje na zeleno
Prednosta mestského úradu Miroslav Rybár považuje za výhodu, že zo 720 tisíc eur, ktoré išli na projekt formou dodávateľského úveru, sa im podarilo ušetriť 18 tisíc eur. Z nich by sa mala opraviť najviac poškodená dlažba.
Obnovu mesto realizovalo prostredníctvom spoločnosti MIS, s ktorou má dlhodobú zmluvu na údržbu mestských komunikácií. Jej predstaviteľ Milan Smädo hovorí, že aj v súvislosti s dlhšou životnosťou dlažby treba do budúcnosti doriešiť dopravný režim na Námestí SNP. „Je to pešia zóna, ale aj počas rekonštrukcie sme sa presvedčili, že pohyb áut je tu veľmi vysoký. Je to problém, ktorým sa budú musieť poslanci mestského zastupiteľstva vážne zaoberať.“
Dodal, že zásobovanie malo byť podľa neho pôvodne riešené zo zadných traktov, no plochy, kde mali stáť obslužné komunikácie, sú už zastavené.
Tradíciu vytvorila lipová alej
Historik a turistický sprievodca Jozef Ďuriančik hovorí, že tradícia korzovania mestom sa mohla vytvoriť krátko po požiari v roku 1761. V tom čas prestali byť funkčné mestské bašty aj hradby a zasypali vodnú priekopu. V priestore medzi dnešnou tržnicou a bývalým katolíckym gymnáziom vysadili po čase lipovú alej, ktorá zrejme slúžila ako základ bystrického korza.
Korzo pokračovalo cez námestie až na koniec Dolnej ulici. Začiatkom 20. storočia, kedy vznikol podjazd k Národnej ulici, sa vytvorila odnož korza smerom na Urpín.
„Tradícia korzovania bola najsilnejšia v období pred prvou svetovou vojnou, no udržala sa aj v medzivojnovom období. Tieto mestské promenády mali svoje zvláštne pravidlá. Jednotlivé sociálne skupiny zvyčajne korzovali oddelene, zároveň tu však vládla pohoda a tolerancia. Nebolo zvláštnosťou, ak sa prechádzal rabín s evanjelickým, či katolíckym duchovným,“ hovorí Jozef Ďuriančik.
Korzo ako módne mólo
Pre dámy z lepšej spoločnosti bývalo korzo akýmsi predvádzacím mólom, kde mohli naplno ukázať šikovnosť svojej krajčírky. Špeciálne postavenie mali študenti, ktorí nosili tiež predpísaný spoločenský odev.
„Spisovateľ Peter Karvaš si napríklad spomína, ako nosili študenti so sebou bambusové paličky a čiapku, nazývanú „pinč“. Ak ich však po ôsmej večer nachytal na korze profesor, mali na druhý deň pred katedrou čo vysvetľovať."
FOTO - AUTORKA
