BANSKÁ BYSTRICA. Slovensko postupne spláca dlh voči architektovi svetového mena Ladislavovi Hudecovi, na ktorého sa dlhé roky zabúdalo. O „architektovi Šanghaja“, ako ho zvyknú nazývať, vyšla v týchto dňoch na Slovensku prvá knižná publikácia.
Knihu spoločne s autorským kolektívom zostavila historička architektúry Klára Kubičková, vydala ju nezisková organizácia C.A.L.E.H. (Centrum architekta L.E.Hudeca,) ktorá vznikla vlani v Banskej Bystrici, vo vydavateľstve Štúdio Harmony v Banskej Bystrici. Publikácia je súčasne príspevkom k 120. výročiu jeho narodenia a Roku architekta Hudeca.
V trojjazyčnej verzii – v slovenčine, angličtine a maďarčine prinášajú autori množstvo nových poznatkov, archívnych materiálov a bohatú fotodokumentáciu o živote a diela architekta Hudeca. Je to pútavé cestovanie časom – od rodinných koreňov, cez dielo staviteľa Juraja Hudeca, architektovho otca, cez väzby autora na rodnú Banskú Bystricu, až po predstavenie jeho jediného architektonického diela na Slovensku – kúpeľnú kaplnku vo Vyhniach z roku 1913. Publikácia tematicky vrcholí Cestou L.E. Hudeca na vrchol – etapou, v ktorej sa podarilo Hudecovi svojou architektonickou tvorbou výrazne ovplyvniť tvár Šanghaja.
Určitým paradoxom je, že zatiaľ čo na Slovensku ide o prvú knihu o našom významnom rodákovi, v Maďarsku už vyšli o jeho diele dve knižné publikácie.
Ako konštatovala Klára Kubičková, jedným z cieľov autorov bolo rozšíriť doterajšie poznatky o detstve a mladosti Hudeca, či spätosti s rodnou Banskou Bystricou. Súčasťou knihy sú doposiaľ nepublikované informácie o rodinnom zázemí, o koreňoch rodiny Hudecových z otcovej i Škultétyových z matkinej strany. Ich výskum a genealogickú štúdiu spracovala Eva Furdíková.
Kniha je už v predaji
Prakticky celé Hudecovo architektonické dielo sa viaže k Šanghaju, pričom mnohé jeho stavby sú tam vyhlásené za kultúrne pamiatky. Dokazuje to mimoriadnu úctu k jeho dielu. Hudec tam pôsobil v rokoch 1918-1947, svoje stavby navrhoval v duchu viacerých historických štýlov, neskôr sa považoval predovšetkým za priekopníka modernizmu. Do tohto tvorivého obdobia spadajú jeho najznámejšie stavby – Grand Theater, Park Hotel, či Union Brewery.
Kniha o architektovi Hudecovi je zatiaľ v predaji v Informačnom centre v Banskej Bystrici a v kníhkupectve ARTBOOKS na Fakulte architektúry STU v Bratislave.
Úryvok z knihy
Ešte počas štúdia na gymnáziu v Banskej Bystrici čakalo mladého Ladislava rozhodnutie o budúcej profesii. Zrejme pod vplyvom viacerých evanjelických kňazov z najbližšej rodiny inklinoval ku kňazskému povolaniu. Nakoniec sa aj na želanie otca staviteľa rozhodol študovať architektúru.
Na jeseň prichádza do Budapešti už ako vysokoškolák s majstrovskými skúškami z murárskej a tesárskej profesie. Počas prázdnin sa vracia do Banskej Bystrice, aby pobudol s rodičmi, súrodencami a priateľmi. Ako vysokoškolák projektuje v rokoch 1912- 1913 s pomocou otca a jeho firmy svoju jedinú stavbu na Slovensku ( netuší, že bude jediná), kaplnku vo Vyhniach. V júni 1914 končí vysokoškolské štúdium a vydáva sa na študijnú cestu po Taliansku.
Počas nej ho zastihne správa o začiatku vojny, preto sa vracia domov a hlási sa ako dobrovoľník do vojenskej služby. Dňa 15. januára 1915 je Ladislav odvelený na ruský front. V júni 1916 bol ranený do nohy a zajatý. Umiestnili ho do veľkého zajateckého tábora Krasnaja Rečka pri Chabarovsku, len pár desiatok kilometrov od hranice s Čínou, kde sa z ťažkého zranenia nohy vyliečil. Počas prevozu zajatcov vlakom na iné miesto v novembri 1918 sa Hudecovi podarilo z idúceho vlaku vyskočiť. Dostal sa až do Šanghaja, kde začal ako kreslič pracovať vo firme Curry. Vlastnou šikovnosťou sa za niekoľko rokov vypracoval až na post vedúceho architekta a spoločníka firmy.
Hrobka rodiny Hudecovcov v Banskej Bystrici
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
