BANSKÁ BYSTRICA. Staré priemyselné časti Banskej Bystrice budeme môcť v budúcnosti obdivovať iba z archívnych záberov.
Tak ako sa z veľkej časti vytratil preslávený Medený hámor, tak postupne miznú aj ďalšie hodnotné priemyselné objekty. Stoličková továreň, Furdikovská súkenka, Slovenka.
Nenávratne ich nahradia súčasné developerské projekty.
Historička architektúry Klára Kubičková hovorí, že s budovami odchádza aj časť priemyselnej histórie mesta.
„Možno to vie málo ľudí, ale napríklad aj budova bývalej Slovenky patrila k významným architektonickým stavbám. Išlo o poslednú stavbu podľa baťovského modulu , ktorú navrhol popredný baťovský architekt Miroslav Drofa už v socialistickej projekcii päťdesiatych rokov,“ doplnila.
Stoličková továreň na začiatku 20. storočia
FOTO: ARCHÍV KLÁRY KUBIČKOVEJ
Na Slovensku búrame s nadšením
Problém starej bystrickej priemyselnej štvrte sa pritom podľa nej dal riešiť citlivejšie a niektoré hodnotné objekty sa mohli zakomponovať do nových projektov výstavby.
„Pre mňa je v tomto smere príkladom Zlín, kde dokázali z továrenských objektov zo začiatku 20. storočia vyťažiť maximum na základe koncepcie vytvorenia nového administratívneho a kultúrneho centra regiónu. Postupne ich rekonštruujú na základe výborných projektov. Výsledok má svetovú úroveň a stane sa lákadlom pre turistický ruch tohto jedinečného moderného mesta,“ hovorí.
„Podobne sa k priemyselným pamiatkam stavajú aj vo Francúzsku – pokúšajú sa ich zachrániť a využiť, spájajúc hospodárnosť, využitie funkčnosti so zvýraznením ich estetických kvalít. U nás je opačný trend – búrať a investovať – bez ohľadu na existujúce potreby.“
FOTO: SME - JAN KROŠLÁK
Pamiatkári trvajú na zachovaní Furdikovského domu
Riaditeľka Krajského pamiatkového úradu Zuzana Klasová hovorí, že jednotlivé objekty neboli v minulosti vyhlásené za kultúrne ani technické pamiatky a povoľujúcim orgánom bol v tomto procese stavebný úrad.
„Limity ochrany nebývajú v takýchto prípadoch pozitívne vnímané, predovšetkým čo sa týka začlenenia starej architektúry do novej, “ dodala.
Pamiatkári však naďalej trvajú aspoň na zachovaní tzv. Furdikovského domu, jednej z posledných zachovaných stavieb.
„V tomto smere budeme trvať na tom, že zámer asanácie nie je z pamiatkového hľadiska prípustný. Samotné rozhodnutie však bude na stavebnom úrade.“
FOTO: SME - JAN KROŠLÁK
Po bratislavskej Cvernovke aj Furdikovská súkenka
Poslanec mestského zastupiteľstva Milan Lichý poukazuje na to, že búranie bystrickej priemyselnej štvrte pripomína kauzy búrania ďalších industriálnych pamiatok na Slovensku, napríklad bratislavskej Tabačky, Cvernovky, či nitrianskych mlynov. V Banskej Bystrici však, okrem jeho krátkej interpelácie v zastupiteľstve, potichu a bez reakcie.
„Práve pred desiatimi rokmi Medzinárodný výbor pre obnovu industriálneho dedičstva zostavil Chartu industriálneho dedičstva. V tomto dokumente sa uvádza, že industriálne dedičstvo má spoločenskú hodnotu, pretože je súčasťou dokumentácie života obyčajných ľudí, a ako také poskytuje významný pocit identity.“
Dodal, že na jar tohto roku začali ďalšie búracie práce aj v Banskej Bystrici.
„Demolujú sa staré objekty areálu bývalej textilky Slovenka , kde kedysi fungovala Furdikovská súkenícka továreň (1919), vyrábajúca súkno na kapce, papuče, koberce pre kone, prikrývky pre zdravotnícke zariadenia. Podobne je to aj v prípade Stoličkovej továrne (1874) na výrobu ohýbaného nábytku. Menila majiteľov aj názvy. Prvý majiteľ Stoličkovej továrne Gustáv Harnisch ju vybudoval aj s parným kotlom. Banskobystrická sporiteľňa jej neskôr dala názov Banskobystrická nábytkáreň (1892). Potom továreň vlastnil koncern Mundus. Svojho času bola najväčším podnikom na území mesta ,“ hovorí Milan Lichý.
Vyrábali sa tu obľúbené stoličky z ohýbaného dreva, ktoré v tom čase vyvážali prakticky do celého sveta.
FOTO: SME - JÁN KROŠLÁK
Hrobka s výhľadom na továrenský komín
„Po prvej svetovej vojne kúpila továreň firma Jána Furdika a prebudovala ju na súkenku. Po roku 1948 bola znárodnená a neskôr prestavaná na pletiarsky závod Slovenka. Po Novembri 1989 sa pôvodná firma už neobnovila. Textilku sprivatizovali privatizéri, ktorí ju predali ďalej. Na jej mieste má v súčasnosti vzniknúť centrum pre obchod a služby,“ dodáva poslanec.
Milan Lichý pripomína, že miesto, ktoré bolo spolu s Medeným hámrom základom najstaršieho priemyselného predmestia Banskej Bystrice, bude mať iný účel.
„Zbúraním však zaniká odkaz tejto pamiatky. Zachová sa nejaká časť? Ak nie, potom pod Evanjelickým cintorínom zostane už len názov Stoličková ulica a na cintoríne hrobka bývalých majiteľov práve búraného areálu. Keď sa postavíte tvárou k pomníku rodiny Furdikovej-Klimovej, všimnite si, že jeho pokračovaním je komín bývalej továrne.“
Chátrajú aj ďalšie priemyselné budovy
Poslanec tiež upozorňuje na to, že v zlom stave sú aj ďalšie bývalé priemyselné objekty priamo v meste a niektoré už zanikajú. Ide predovšetkým o stavby v Medenom hámri, či legendárny bystrický „Herritzov“ pivovar na Námestí Š. Moysesa.
V pôvodnej bystrickej východnej priemyselnej zóne zostali podľa neho napríklad ešte stavby bývalej Mestskej elektrárne, bystrickej Zápalkárne, či firmy Fatra (Slovenská ovocinárska účtovná spoločnosť). Dobrou správou môže byť, že zo známej likérky Perla sa zachovala aspoň administratívna budova, v ktorej je dnes minipivovar, že na Námestí SNP funguje naďalej stará Mihalikovská pekáreň.
„V bystrických domácnostiach sa zachovali snáď ešte aj stoličky „tonetky“, rôzne predmety od bystrických a radvanských remeselníckych firiem, šatky z Beniačovej Modrotlače, prikrývky od Furdikov, možno staré „šibalky“ (zápalky), či prázdne fľašky od likérov „Hygiea“ (Steiner a Löwy).
Poslanec je presvedčený, že prístup k industriálnym pamiatkam je aj dôkazom úcty k odkazu tradícií historického mesta Banská Bystrica s rozvinutým priemyslom a dôkazom úrovne vyspelosti a kultúrnosti mesta: „Pre rozvoj Banskej Bystrice a kvalitu života v nej sú dôležité zachovanie a obnova mestskej identity.“
