BREZNO. V predposlednú júnovú sobotu v mestskej časti Brezna Zadné Halny vládla veselá nálada. Na lúke pod hlavnou cestou súťažili kosci, hrala ľudová hudba a rozvoniaval guľáš.
Kosecká súťaž sa stane tradíciou
Po majstrovstvách Pohorelej a sveta v kosení prišli o týždeň na rad majstrovstvá Horehronia. S nápadom uskutočniť podujatie prišli členovia z občianskeho združenia Jasienok pod vedením Erika Duhana. Ako prezradil, k akcii ho doviedlo akési bláznovstvo opäť vymyslieť a usporiadať niečo nové. Inšpiráciou bol aj Lukáš Janoška st. z Pohorelej, čestný hosť, porotca – sudca koseckej súťaže v Zadných Halnoch.
Tradičným zimným podujatím Jasienkárov v spolupráci s Mestským športovým klubom, Mestským kultúrnym strediskom v Brezne a Lesmi mesta Brezno sú krnohové preteky vo Vagnári. Letným sa po výborných ohlasoch súťažiacich aj divákov stane kosenie Môcikovej lúky.
FOTO - AUTORKA
Aj kosa sa zlomila
Kosci sa vzorne pripravovali od ranných hodín, aby podali čo najlepšie výkony. Prihlásilo sa ich tridsať, čo na prvý ročník je veľmi pekné číslo. Vo veľkej horúčave im to išlo skvelo, pokosili úsek 25 m2, hrabačky pohrabali a porota zhodnotila čas a kvalitu ich práce.
Niektorým to išlo s takou ľahkosťou, akoby sa narodili s kosou v ruke. Jedným z nich bol aj rodák z Heľpy, žijúci už niekoľko rokov v meste Marián Červienka. Na koseckej súťaži sa zúčastnil po prvýkrát, dovtedy len ako divák. „Na záver sa mi zlomila požičaná kosa, moju už dávno vyrobenú poznačil zub času. Podujatie však bolo vynikajúce, urobilo sa kus dobrej roboty, aj ľudia sa stretli a porozprávali.”
Začať nie je nikdy neskoro
Prvýkrát nielen že kosil, ale aj držal kosu v rukách mladý muž Igor Michal z Martina, ktorý sedem rokov žije v Londýne. Na tento zážitok len tak ľahko nezabudne. „Bola tu super zábava, na Slovensku máme nádhernú prírodu. Kosenie je však poriadna makačka. Veľakrát som videl, ako kosia Janoškovci, ale nikdy som to neskúšal. Myslím, že túto prácu si niekedy zopakujem.“
Organizátor sa pri zamýšľaní nad súťažou rozhodol, že pokosia lúku Dušana Môcika, ktorý po menšom presviedčaní s návrhom súhlasil. Súťaž pozorne sledoval, no podľa neho kosci narobili nielen osoh, ale aj skazu. Nakoniec to zobral s úsmevom. „Lúku môžu pokosiť aj na rok, ale skôr, kým tráva nie je veliká.”
Ako prezradila domáca obvyteľka Anna Gondová, keď sa povie Môcikova lúka, každý vie, kde sa nachádza - medzi Hronom a cestou.
Dámy, na slovo...
Práca ako práca. Takého názoru sú dámy, ktoré sa zapojili do súťaže. Nenechali sa zahanbiť a ukázali, že žiadnej roboty, ani tej mužskej, sa neboja. Ako sa im kosilo, zdôverili sa už samé:
Zuzana Malčeková, Zadné Halny: Pre mňa to bol veľký zážitok. Doma používam len elektrickú kosačku. Rozhodla som sa, že budem trénovať, aby som sa o rok mohla znova prihlásiť.
Katarína Hudáková, Pohorelá: Túto prácu považujem za koníček. Kosiť som sa naučila doma v záhrade, pretože otec chodil na týždňovky a chovali sme koňa. Zúčastnila som sa aj na majstrovstvách v Pohorelej, kde mi to nešlo najlepšie, mala som zlú kosu.
Lívia Rosinová, Zadné Halny: So svojím výkonom som nebola až tak veľmi spokojná. Nemala som svoju kosu, bola pre mňa priveľká. Uvidím, či sa ešte niekedy do súťaže prihlásim.
Elena Dančová, Zadné Halny: Súťažila som po prvýkrát, ale kosila som už ako dieťa. Keď som prišla zo školy, musela som odkosiť kravičke, aby mala čo žrať. (Pozn. redakcie: Pani Dančová je dcéra Dušana Môcika, preto s úsmevom podotkla, že ak sa aj o rok bude kosiť ich lúka, opäť sa prihlási).
Lýdia Kurjanová, Poproč: Do Brezna ma doviedol manžel, ktorý súťaží a naučil ma aj kosiť. Trénovať nemám veľmi kde, pretože bývame v meste. Zúčastňujem sa na súťažiach, ale sú aj rýchlejšie spoluhráčky ako ja.
S bohatou účasťou ani nepočítali
Občianske združenie Jasienok podujatie usporiada aj o rok, tohtoročné hodnotí na výbornú. „Budeme sa snažiť, aby prišlo viac divákov, aby viac inklinovali k tejto folklórnej súťaži a mali záujem o to, ako sa kosilo, kosí a hlavne, ako sa bude kosiť. Ďakujem všetkým Jasienkárom, ktorí aj napriek tomu, že chodia do roboty, prišli a pomohli. Poďakovanie patrí aj koscom, vyťažili sme skoro všetky stanovištia, ktoré boli pripravené. S takou bohatou účasťou sme ani nepočítali. Všetka česť patrí mladým ľuďom zo Zadných Halán a z Bujakova, ktorí sa tiež zapojili,” povedal Erik Duhan.
Podľa odborníka na kosenie Lukáša Janošku st. súťaž splnila ciele. „Starí kosci máme predstavu, nechodiť po Zemplíne, Šariši, Kysuciach, ale byť na Horehroní. Treba však vsadiť na pravidlo, aby súťaž bola začiatkom júna, kedy ešte tráva pekne stojí, výkony by boli iné, aj zážitky.”
Seno nad zlato
Ešte pred udelením cien, súťažiaci spoločne dokosili lúku, porozhadzovali trávu, v čom pomohli aj diváci. Najlepším zablahoželal Erik Duhan, riaditeľ MŠK Peter Lupták a riaditeľ mestských lesov Milan Dolňan, ktorý sa zapojil aj do záverečného kosenia. Podľa Lukáša Janošku by mal o rok súťažiť, pretože táto práca mu ide veľmi dobre.
Výsledky: muži: 1. Lukáš Janoška st. 1,33 , 2. Lukáš Janoška ml. 1,56 (obaja Pohorelá), 3. Marcel Kurjan, Poproč, 2,06; ženy: 1. Lýdia Kurjanová, Poproč, 2,54, 2. Lívia Rosinová, Zadné Halny, 3,37, 3. Katarína Hudáková, Pohorelá 4,19. Slabšie bola obsadená kategória do 18 rokov, kde víťazom sa stal René Šajša, Pohorelá, 2,57.
Po Kráľovej holi aj vatra horela
Mimoriadnu cenu udelili 77-ročnému Jánovi Krnáčovi z Halán, ktorý podal obdivuhodný výkon. Jeho čas bol 3,47. Cenu pre najlepšieho kosca venovala aj poslankyňa za obvod Halny, Bujakovo, a to zázračnú kosu, nazvali ju samoskou. Získal ju Lukáš Janoška.
Na záver si všetci spoločne zaspievali Na Kráľovej holi v sprievode ľudovej hudby z Polomky a vo večerných hodinách zapálili Jánsku vatru.
