BREZNO. Mimoriadna situácia pominula, voda opadla, život sa vrátil do starých koľají. Hrozba však zostáva.
Povodne sa Horehroniu nevyhýbajú
Voda v tejto oblasti vyčíňala už v minulosti. Prvé zmienky o povodniach na Hrone pochádzajú z roku 1784, pričom najväčšia sa objavila o takmer tridsať rokov neskôr.
Posledná extrémna povodeň v novodobej histórií udrela v októbri 1974, kedy rozvodnený Hron v Banskej Bystrici kulminoval na hodnote 100-ročného prietoku. Voda vtedy zaplavila viac ako 4500 rodinných domov, 82 kilometrov ciest, 30 kilometrov železničných tratí a približne 64 tisíc hektárov územia.
Júnové vybreženie miestnych potokov na starom Mazorníku, v Rohoznej, Podkoreňovej a na Lichardovej ulici v Brezne síce nebolo také rozsiahle, no rovnako paralyzovalo život obyvateľov a spôsobilo nemalé škody. Prvoradou úlohou kompetentných preto zostáva zabezpečiť toky a ich okolie tak, aby boli na podobné výčiny počasia pripravené.
Mesto do prevencie investovalo tisíce
Z dotácie poskytnutej Úradom vlády v programe revitalizácie krajiny mesto počas posledných dvoch rokov realizovalo dva protipovodňové projekty. Cieľom prvého v rokoch 2011 a 2012 bolo spomalenie odtoku prívalových vôd z voľnej krajiny v lokalite Šiašovo. „Prax ukázala, že sa jednalo o vysoko efektívne opatrenie, čoho dôkazom je skutočnosť, že do poldra Lúčky dotekala voda pozvoľnejšie ako v roku 2011,“ tvrdí Elena Gregorová, vedúca odboru životného prostredia, rozvojových programov a stavebného poriadku Mestského úradu v Brezne. Štát toto opatrenie vyšlo na 20 tisíc eur.
Päťnásobne väčší objem peňazí si vyžiadali vlaňajšie úpravy na Mliekarenskej ulici. „Opatrenie smerovalo k odstráneniu bariérového prvku ako príčiny povodne a jeho nahradením novým objektom bezproblémovo prevádzajúcom zvýšený prietok vôd,“ uviedla Gregorová.
Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) Povodie Hrona ešte v roku 2010 realizoval výstavbu protipovodňových poldrov na Lúčkach a Drábsku. Účelom suchých zemných nádrží malo byť zhromažďovanie prívalových vôd , ich spomalenie a postupné prepúšťanie do koryta vodného toku.
Účinnosť niektorých opatrení je nedostatočná
Povodeň na Mliekarenskej ulici spred dvoch rokov a aj tá súčasná ukazujú, že v účinnosti tunajších poldrov sú nedostatky. Prepúšťajú totiž také množstvo vody, ktoré koryto jednoducho neudrží.
„Toto nie je žiaduci stav a ani v súlade s udržateľnosťou projektu. Mesto Brezno ako orgán ochrany pred povodňami preto v roku 2012 uložilo správcovi vodného toku realizovať opatrenia smerujúce k náprave stavu. Tie boli zrealizované, avšak tohtoročná povodeň opakovane poukázala na ich nedostatočnosť,“ tvrdí Gregorová a dodáva, že mesto a správca toku, ktorým je Povodie Hrona, budú túto otázku riešiť prioritne.
Ďalší výrazný problém nad zastavaným územím starého Mazorníka spôsobuje existujúca poľnohospodárska výroba na Hornej ulici. „V tejto lokalite pri každom daždi dochádza k poškodzovaniu majetku občanov prívalom bahnotokov.“
Podľa slov Eleny Gregorovej by mohla byť riešením zmena kategorizácie pôdy z ornej na trvalé trávne porasty. Ide však o dlhodobý proces závislý od súčinnosti mesta, obvodného pozemkového úradu a ďalších príslušných inštitúcií, ktoré ovplyvňujú výkon a činnosť poľnohospodárskych subjektov.
Židlovský potok chcú zregulovať do konca roka
Slovenský vodohospodársky podnik v súčasnosti realizuje protipovodňové opatrenia na vodnom toku Židlovo. „Hore nad nami vodohospodári regulovali potok, no nestihli to zabetónovať. Skaly zbehli dole a tým vlastne potok vyhodilo z koryta,“ opisuje nedávne vybreženie Židlovského potoka miestny obyvateľ Jozef Turňa.
Podľa hovorcu SVP Ľuboša Krna došlo počas júnovej povodne v Židlove k upchatiu mostného profilu k rodinnému domu a následnému zaneseniu koryta toku v úseku približne 30 metrov. „Vzhľadom na obnaženie skalného podložia prakticky v celom úseku realizovanej úpravy, ktoré nebolo pri zabezpečení projektovej dokumentácie evidentné, bude potrebné prehodnotiť zakladanie opevňovacích prvkov a prahov pre zmiernenie spádových pomerov,“ uzavrel Krno. Zároveň dodáva, že na zmene dokumentácie sa v súčasnosti pracuje so snahou realizovať stavbu v pôvodnom termíne s jej ukončením v roku 2013.
Po regulácii už vyzerá situácia úplne inak
FOTO - archív MsÚ
