BREZNO. Ujo Libič a členky Slovenského Červeného kríža absolvovali niekoľko víkendových prechádzok ku studničkám v Brezne a okolí. Niektoré z nich aj pomenovali.
Zlaté ruky uja Libiča
Studničkár Štefan Libič už desaťročia zachytáva, vyhľadáva pramene a buduje studničky. Vo svojich 81 rokoch nemá problém prejsť denne pešo niekoľko kilometrov. Ak by ste mu náhodou ponúkli odvoz autom, odmieta. Ako sám hovorí, pokým ho nohy nosia a zdravíčko mu bude slúžiť, o prírodu a vodičku v nej sa bude starať.
Zdôveril sa, že je to pre neho záľuba a tiež rád robí radosť ľuďom. „Z prameňa sa môžu napiť turisti pri prechádzkach prírodou, po náučnom chodníku alebo aj zvieratká. Cestou sa môžu učiť spoznávať stromy, je tam hrabina, bučina, červený smrek, sosna, jelšina, hore na poli sú liečivé dreviny, trnky, šípky, drienky, hloch či byliny repík, ľubovník."
Ujo Libič pije len vodu zo studničky, no vraj je veľmi studená, preto si ju naberie do fľaše a nechá trochu odstáť.
Najväčšia drina bola s Jozefovým prameňom
V Brezne a okolí sa nachádza 30 studničiek, vytvorených rukami ujami Libiča. „Najvzdialenejšia sa nachádza pod Repčuľou a najbližšia nad nemocnicou. Keď dokončievali jej stavbu, ako aj pešiu zónu, oslovil ma pán Kandera, či by som urobil nejakú studničku."
Ako spomína, začal Jozefovým prameňom, čo bola poriadna trojmesačná drina. Slnko tam pálilo od rána do večera, preto si zhotovil striešku a občerstvil sa polievkou, ktorú si varil na variči. „Pri kopaní som narazil na veľkú skalu. Pol dňa som ju rozbíjal a až pod ňou v trojmetrovej hĺbke našiel pramienok. Miesto som zašalungoval a pán Kandera mi sľúbil, že na druhý deň dovezie betón. No nejakí beťári šalung rozbili, preto som to musel opravovať. Je to zlé, keď niekto pokazí pripravenú robotu. K tomuto rezervoáru sa však už nikto nedostane, pokým voda nevyschne."
Toľko studničiek má len Brezno
Brezno a okolie sa môže studničkami pýšiť. „Tridsať prameňov nemajú v žiadnom meste na Slovensku ani v Amerike," dodal s úsmevom ujo Libič. Ako tvrdí, môže prísť zemetrasenie, ktoré zničí mestský vodovod, no aspoň jeden z prameňov sa zachráni a poslúži ako čiastočná náhrada.
„Studničky sú kamenné, voľakedy také neboli. Mali v nich chrobáky, žaby, chlapi ich len klobúkom odhrabali, nabrali si vody a napili sa. Dnes sú už ľudia citlivejší. Prameň je uzavretý, vyteká rúrkou."
Starostlivosť ponúkol aj SČK
Pri tejto humánnej činnosti sa ujovi Libičovi rozhodli pomáhať aj členky Slovenského Červeného kríža. Počas niekoľkých nedieľ absolvovali spoločné prechádzky, niektoré trvali 8 až 9 hodín. „Veľmi sa mi páčilo, keď pán Libič povedal, vy sa staráte o ľudí, tak verím, že sa budete dobre starať aj studničky," povedala Mária Parobeková.
Obišli všetkých 30 studničiek v Brezne a okolí. „Dámam som vysvetlil, ako sa o pramene treba starať počas celého ročného obdobia. Vyčistiť rúrku, v mieste kde vyteká voda, na jeseň pohrabať lístie, nie je to až taká veľká robota. Pokým budem vládať, studničky obídem ešte aj ja. Išlo mi o to, že môže prísť na mňa nejaká choroba a potom už bude neskoro," tvrdí ujo Libič.
Mená studničiek pribúdajú
Milé je, že niektoré studničky majú názov po najčastejšie sa vyskytujúcich menách a postupne sa k nim pridávajú ďalšie. „Ozvala sa mladá rodina s malým dieťatkom, že sa chce starať o studničku a viesť k tomu aj dcéru Tamarku. Jeden z prameňov sme aj po nej nazvali, pretože Tamara bola patrónkou chudobných a sirôt,“ pokračovala Mária Parobeková. Poniže najvyššie položeného Antonkovho prameňa, ktorý ochraňuje mesto, sa nachádza ďalší, ktorý pomenovali Matejov, a to podľa zakladateľa horskej služby a horolezca Mateja Chovanca.
Uja Libiča veľmi mrzí, že takzvaní turisti poškodili prameň, ktorý je ako prvý pri vstupe do doliny Drakšiar. „Mladí matičiari sa rozhodli, že sa budú oň starať. Údajne pri ňom na lavičke sedával a oddychoval Martina Rázus, preto ho nazvali Maroško."
Pramene zdokumentujú
Studničkárky chcú pramene zmapovať, aby verejnosť vedela, kde všade sa vyskytujú. „Na prechádzkach sme všetky odfotili a urobíme album fotografií s označením, kde presne sa nachádzajú. Rozhodli sme sa, že dáme vyšetriť aj kvalitu vody tam, kde sa pohybuje najviac ľudí. V prípade, že sa chcú turisti napiť, aby vedeli, či je pitná alebo nie,“ dodala na záver Mária Parobeková.
