Podľa mnohých odborníkov je to chybné rozhodnutie.
BANSKÁ BYSTRICA. V mestskom prostredí je ovocných stromov z roka na rok menej. Na verejných priestranstvách ich nahrádzame skôr okrasnými drevinami, ktoré sú menej náročné na údržbu. Neopadáva z nich ovocie a nehnije, nezlietajú sa sem včely a osy z okolia.
Napriek tomu sú mnohí odborníci presvedčení, že s ubúdaním ovocných stromov z miest ochudobňujeme nielen seba, ale aj verejné priestranstvá miest.
Gabriela Juhásová z Ústavu ekológie lesa SAV hovorí, že ovocné stromy majú v mestách stále svoje opodstatnenie a podľa nej sú rozhodnutia o ich odstránení neraz unáhlené.
„Zriedka už narazíme v mestách na typické ovocné stromoradia, ale do medziblokových priestorov, prípadne parkov ovocné stromy stále patria,“ hovorí.
Pripúšťa však, že tieto stromy sú často poškodzované zo strany ľudí, ak sa rozhodnú dostať k ovociu. Neraz polámu celé konáre. „Samozrejme, tu je dôležitý aj výchovný moment a osveta. Mnohé deti už vyrastajú v prostredí sídlisk a aspoň takto majú možnosť vidieť, ako dozrievajú napríklad jablká, či čerešne,“ hovorí. Problém s hnijúcim ovocím pod stromami je podľa nej iba dočasnou záležitosťou a nepredstavuje zásadný problém.
Nielen ozdoba, aj potrava
Analytik globálnych trendov Juraj Mesík je dokonca presvedčený, že témou návratu k ovocným stromom by sme sa mali vážne zaoberať.
"Naše mestá a obce by mali bezodkladne rozvinúť rozsiahly program systematického vysádzania ovocných stromov, orechov a ďalších “jedlých” rastlín a to všade, kde sa dá. V mestských parkoch, alejach, na školských pozemkoch, v areáloch nemocníc, na sídliskách, v rekreačných a športových areáloch, na okrajoch mestských či obecných lesov, okolo vodných tokov – skrátka všade.“
Dôvod je podľa neho jednoduchý: „Smerujeme do doby, keď budú potraviny čoraz drahšie a udržať výživu obyvateľov miest s dostatkom vitamínov, minerálov a ďalších živín nebude tak ľahké ani lacné ako dnes.“
Program výsadby by sa nemal robiť podľa neho na komerčnej báze, ale na princípe dobrovoľníctva, podporovaného mestom, či obcou. Napríklad aj v podobe zavádzania nových tradícií, ako je vysadenie ovocného stromu pri narodení každého dieťaťa, pri jeho nástupe na základnú školu a podobne. „Mimochodom, mnohé národy a komunity také tradície majú – napríklad aj Číňania.“
KOLÁŽ: SME - JÁN KROŠLÁK
Dokážeme sa aj postarať
Riaditeľ Záhradníckych a rekreačných služieb mesta Banská Bystrica František Krč pozná situácie, keď ovocné stromy na sídliskách obyvateľom prekážajú, zároveň však vie aj o ľuďoch, ktorí sa o tieto „spoločné“ stromy starajú.
„Nás najčastejšie zavolajú obyvatelia vtedy, keď ovocie zo stromu opadne, začne hniť a láka hmyz, aby sme sa postarali o vyčistenie. Poznáme však aj viacero malých iniciatív, ktoré sa zasadzujú za ich záchranu. Posledná z nich pôsobila v Sásovej – Rudlovej.“
Stretli sa dokonca s jedincami, ktorí ovocné stromy na sídliskách zaštepili, strihali a starali sa o ne. „Tu vidím východisko práve v občianskych iniciatívach.“
Dodal, že tlak na odstránenie ovocných stromov zo strany obyvateľov je často citeľný práve kvôli ich zložitejšej údržbe.
Radšej vyleštené zo supermarketu
„Treba vziať do úvahy aj to, že ľudia majú iba zriedka záujem o ovocie, ktoré na sídliskových stromoch rastie. Majú pocit, že v mestskom prostredí sú plody znečistené a menej hodnotné, hoci to nemusí byť pravda,“ dodal.
Tento názor sa však môže rýchlo meniť hlavne po medializovaných informáciách, že ovocie v reťazcoch je nielen chemicky ošetrované, no neraz obsahuje aj stopy antibiotík.
Skôr k výnimkám v súčasnosti patrí, že sa správca zelene sa rozhodne vmestách vysádzať ovocné stromy. Výnimky však potvrdzujú pravidlo. Napríklad Klub ochrancov zelene v Senici sa v mestskej časti Čáčov rozhodol vysadiť pozdĺž Pánskej cesty pôvodné dreviny – čerešne.
Neraz si ľudia chránia aj staré ovocné stromy – dôkaz toho sú aj tradičné ankety o Strom roka Nadácie Ekopolis, kde bojovali o uznanie aj viaceré ovocné stromy z miest. Bola to napríklad čerešňa mahalebková z Bratislavy, či čerešňa zo zvolenskej Kimovskej ulice. . Tá mala opakovane ustúpiť výstavbe, no ľudia si ju uchránili.
Ako „vandali“ prekabátili okrasné dreviny
Pred časom vznikol v Banskej Bystrici zaujímavý projekt fruitmap.sk. Jeho cieľom je mapovať rôzne druhy ovocných stromov, ktoré sa nachádzajú v mestskom prostredí.
Projekt vznikol ako semestrálna práca v ateliéri digitálnych médií na Akadémii umení.
Ako povedal jeho autor Michal Šimonfy, pomocou interaktívnej mapy a jednoduchého vyhľadávania umožňuje užívateľom zobraziť zmapované ovocné stromy v jednotlivých lokalitách.
Problém s ústupom ovocných drevín z mestského prostredia je celosvetový problém a rôzne skupiny aktivistov reagujú na túto skutočnosť často originálnymi spôsobmi.
Známe je napríklad „partizánske záhradníčenie“ Guerilla Gardening, kde sa klasické pestovateľské poznatky často prepájajú s umením a originálnymi nápadmi.
Za povšimnutie stojí iniciatíva Guerilla Grafters, ktorá v San Franciscu nenapodobiteľným spôsobom zabojovala proti ťaženiu tamojšej radnice voči ovocným stromom.
Okrasné dreviny začali štepiť ovocnými štepmi, takže na niektorých konároch okrasných drevín sa začali ukazovať plody. Hoci ich počínanie označili niektorí miestni politici ako vandalstvo, množstvo ľudí z celého sveta im zatlieskalo.
