BANSKÁ BYSTRICA. Obľúbenú Hodinovú vežu, ktorá ponúka z balkóna nádherné výhľady na historické centrum Banskej Bystrice a okolia, museli dočasne zatvoriť. Hovorkyňa primátora Martina Kanisová informovala, že mesto ako nový prevádzkovateľ hodinovej veže vykonáva v týchto dňoch nevyhnutné bezpečnostné previerky a kontroly.
„ Po vypršaní zmluvy s doterajším nájomcom a prebratí priestorov sa zistilo, že tieto sú v nevyhovujúcom stave a majú závažné nedostatky. Mohli by tak byť v budúcnosti nebezpečné pre návštevníkov. Z toho dôvodu musia byť vykonané potrebné bezpečnostné previerky a posudky, ktoré zabezpečia nezávadnosť a bezpečnosť celého objektu,“ dodala hovorkyňa.
FOTO SME- JÁN KROŠLÁK
Chcú ju sprístupniť čo najskôr
Vedúca odboru propagácie mesta Karin Graciasová Šikulová potvrdila, že museli k takémuto obmedzeniu pristúpiť, keďže bezpečnosť návštevníkov je na prvom mieste:“ Samozrejme, urobíme všetko pre to, aby bola táto turistami obľúbená historická pamiatka sprístupnená verejnosti čo najskôr,“ informovala.
Hodinovú vežu začali stavať v 16. storočí a od 18. storočia je prestavaná do dnešnej podoby. Okrem klasických hodín by tu chceli časom obnoviť aj slnečné hodiny, ktoré na veži vybudovali naši predkovia zrejme po rozsiahlom požiari v roku 1761. S touto iniciatívou prišiel už pred časom Banskobystrický spolok okrášľovací a ochranný. Ako nám v čase vzniku tejto myšlienky povedal predstaviteľ spolku Andrej Predajniansky, pri rekonštrukcii veže v roku 1994 sa z týchto hodín nenašiel žiaden fragment, zachoval sa iba ukazovateľ tieňa.
Pre obyvateľov mesta, ale aj turistov sa stala veža jednou z dominánt centra mesta. Ak si chcete pozrieť starú Bystricu z výšky, stačí vyjsť na ochodzu veže po 101 schodoch.
Odklonila sa od osi
V nemalej miere vďačí veža za svoju popularitu naklonenému tvaru, keďže sa pred rokmi od zvislej osi odklonila o 68 centimetrov. Vďaka tomu získala Hodinová veža aj prívlastok šikmá. V minulosti ju však obyvatelia nazývali aj zelenou, či vážnicovou, keďže v jej blízkosti sa nachádzala budova mestskej váhy.
Vychyľovať od svojej osi sa začala v prvej polovici dvadsiateho storočia, najvýraznejšie sa sklon prejavil v polovici storočia.
Spôsobilo to zrejme odstránenie jedného zo susedných objektov, pričom prišlo k narušeniu statiky. Vďaka následným statickým opatreniam sa veža odkláňať prestala.
