BANSKÁ BYSTRICA. Obrazy Ľubice Lintnerovej presahujú rám nielen v prenesenom, ale aj v reálnom zmysle slova. Dostávajú vás do sveta rozkolísaných veží, do sveta pohyblivého času, ale aj do sveta nezameniteľnej hudby, ktorá akoby okázalo znela z jej obrazov.
Banská Bystrica ožíva pod štetcom tejto „poetky farieb“ a stáva sa z nej mesto dobrodružné, ale aj tiché, vľúdne a pohostinné. Autorka do tvorby včlenila všetky svoje vízie a predstavy a divákovi predostrela mesto v podobe rozkvitnutej lúky, plné farieb a vôní. Dlho rozmýšľaľa, kým sa odvážila predstúpiť pred verejnú obec, jej odvaha však stála za to.
Ocenenia v zahraničí, ale aj obyčajný ľudský dotyk s jej obrazmi, prinášajú do nášho sveta nový rozmer a celkom nový pohľad. Samu seba v Autoportréte vníma ako Bosorku. Je to tá najkrajšia Bosorka akú som zatiaľ v živote stretla, konkurentky v láske nevynímajúc. Jej poetické názvy obrazov symbolizujú príbehy, ktoré nám chce autorka porozprávať. Ale aj keby boli všetky obrazy bez názvu, každý čo i len trochu vnímavý milovník umenia, pochopí. Bude trištvrte na jeseň, Medzi Hronom a Pánskym dielom, Ako to kocúr Kubo s Campari prehnal, Slzy hudby alebo keď sa rodia čierne perly. Len pár názvov, ktoré sú samé o sebe poéziou.
Maľovať začala hneď ako sa narodila, spočiatku akvarelom, od troch rokov, v súčasnosti je jej pracovný nástroj olej a štetec. Predajná výstava v Štátnej knižnici je minimálne pôvabná. Nebudem vymenúvať jej ďalšie superlatívy, stačí ju vidieť. Nebude to stratený čas.
Autor: Dáša Šebanová
