BANSKÁ BYSTRICA. Banskobystrická mestská časť Sásová bola v minulosti známa vychýrenými pestovateľmi uhoriek, ktorí ich zároveň dokázali vynikajúco spracovať. Vďaka tomu si obyvatelia Sásovej vyslúžili prezývku „uhorkári“. Po vlaňajšom úspešnom prvom ročníku Dňa sásovskej uhorky pripravujú organizátori – Občianska rada Rudlová – Sásová II, občianska iniciatíva Náš domov Sásová a Dokumentačné centrum (DCS) Sásová atraktívne podujatie aj tento rok. Uskutoční sa v sobotu 27. júla o 18.00 na ihriskách Rudohorská pri opornom múre.
Správca DCS Sásová Ján Kollár informoval, že okrem ochutnávky tradičnej sásovskej uhorkovej polievky a rôznych ďalších uhorkových špecialít pripravili aj viacero noviniek. Vystúpi Divadlo z Pasáže, chýbať nebudú detské súťaže o vecné ceny a na záver tombola.
Príde aj zakladateľ Sásovej
Pri jednej z noviniek siahli až k historickým koreňom Sásovej, keďže podujatie v dobovom kostýme otvorí zakladateľ Sásovej Mikuláš Sas, syn prvého banskobystrického richtára Ondreja.
„Komes Mikuláš Sas, zakladateľ dynastie sásovských zemanov rozdá svojim poddaným 40 florenov , aby vyjadril spokojnosť s pestovaním poľnohospodárskych produktov. Po príhovore a ochutnávke sásovskej uhorkovej polievky otvorí podujatie,“ hovorí Ján Kollár.
Na úrodu im siahli kobylky
Správca dodáva, že dnešná mestská časť Sásová prešla zaujímavou históriou. Po definitívnom ovládnutí Sásovej mestom Banská Bystrica v roku 1520 sa z nej stala poddanská dedina. „Podľa archívnych dokumentov o výške daní a odvádzaní naturálií je zrejmé, že hlavným zamestnaním stredovekých Sásovanov bolo poľnohospodárstvo.“
Sásovskí poddaní sa venovali pestovaniu obilnín , zeleniny a od roku 1788 aj pestovaniu zemiakov. Najväčšiu škodu na úrode zaznamenali 30. júla 1546 po nájazde kobyliek.
Produkty sásovského poľnohospodárstva boli určené výlučne pre mestský trh. Patrónom poľnohospodárskych profesií v Sásovej bol sv. Anton Pustovník, ktorému je zasvätený aj miestny ranogotický kostolík.
Ján Kollár hovorí, že v minulosti – až do rozhodnutia kráľa Mateja Korvína bolo centrálnym trhovým miestom dnešné Námestie SNP, ku ktorému od 16. storočia pribudlo Horné námestie, dnes Námestie Štefana Moysesa. Tu sa konali zeleninové trhy, ktoré preslávili aj sásovskú uhorku. Až v rokoch 1939 – 1941 sa vybudovala nová murovaná tržnica.
FOTO: ARCHÍV DCS
Tajomstvo uhorkovej polievky
Uhorková polievka, ktorá je v našich končinách málo známou lahôdkou, sa konzumovala studená a rodiny si ju nosili ako občerstvenie počas poľných prác.
Sásovská uhorková polievka ( 4 porcie)
300 g zemiakov, 300 g uhoriek, 18 ml smotany na šľahanie, 30 g hladkej múky, 30 g masla, drvená rasca, mleté čierne korenie, ocot, soľ, čerstvý kôpor
Postup: Do litra vriacej posolenej vody vložíme na kocky pokrájané očistené zemiaky a uvaríme do polomäkka. Pridáme ošúpané, na menšie kocky nakrájané uhorky bez semien, drevnú rascu, mleté čierne korenie a povaríme do mäkka. V smotane na šľahanie rozmiešame hladkú múku a pomaly vlejeme za stále miešania do polievky. Pridáme maslo, soľ, ocot, kôpor posekaný nadrobno a povaríme. Polievku podávame studenú. Celkový čas prípravy je do 45 minút.
Zakladateľ tradície Dňa Sásovskej uhorky - Ján Kollár z Dokumentačného centra Sásová
Zatiaľ čo dnes uprědnostňujeme pri zaváraní úplne malé uhorky, naši predkovia obľubovali veľkosť 8- 10 centimetrov.
FOTO - ARCHÍV DCS
