BYSTRÁ. Nebývalou zmenou, keď sa z pôvodne hutníckej a baníckej osady zmenila na turisticky vyhľadávanú podhorskú obec, prešla za uplynulé storočie Bystrá v okrese Brezno. Dnes si jej obyvatelia, rodáci a hostia pripomenuli 450. výročie od prvej písomnej zmienky.
Ako TASR povedal starosta Marian Alberty, obec dnes žije predovšetkým z cestovného ruchu. "Aj keď máme iba necelých 200 stálych obyvateľov, lôžok v ubytovacích zariadeniach v celej Bystrianskej doline je okolo 2000," uviedol. "Len v samotnej obci ich je približne 600," dodal.
Miestna samospráva chce tento trend aj naďalej podporovať a všetky svoje investície smeruje práve do tohto odvetvia. "V najbližšom čase máme napríklad v pláne vybudovať modernú kolkáreň," podotkol Alberty.
Bystrá sa v roku prvej písomnej zmienky - 1563, volala Wistra. Fungovala tam vtedy huta na výrobu železa. V jej okolí vzniklo postupne sídlo dnešnej Bystrej. Súkromný ťažiari tam v 16. 17. storočí dolovali zlato a striebro, obyvatelia pracovali ako drevorubači a uhliari. V nasledujúcich dvoch storočiach sa postupne v troch hámroch, patriacich Hrončianskemu železiarskemu komplexu, spracovávalo surové železo z Hronca, Pohronskej Polhory a Tisovca.
Obec sa osamostatnila v roku 1896. V roku 1960 bola zlúčená s obcou Mýto pod Ďumbierom. Od roku 1990 je však opäť samostatnou obcou.
Novodobá Bystrá je centrom cestovného ruchu na južnej strane Nízkych Tatier. Bystrianska dolina je súčasťou Národného parku Nízke Tatry. V dedine je známa Bystrianska kvapľová jaskyňa, ktorá okrem obhliadky prírodných, podzemných krás ponúka aj speleoterapiu liečenie ochorení horných dýchacích ciest.
Obec je však známa aj ako rodisko významných osobností. V roku 1841 sa v Bystrej narodil významný slovenský národovec Jaroslav Samuel Zachej. Narodil sa tam aj známy slovenský spisovateľ František Švantner (1912 1950) a tiež spisovateľ a básnik Marián Kováčik (1940).
