BANSKÁ BYSTRICA. Súčasné nadpriemerné teploty prinášajú okrem iných aj zvýšené riziko niektorých alimentárnych nástrah, číhajúcich na človeka zo strany zvierat.
Ide o zoonózy (choroby zvierat prenosné prirodzenou cestou na človeka) ktoré stále predstavujú riziko aj pre populáciu Slovenska, no nie sú vyššie, ako v iných európskych krajinách. Preto je dobré, aby občania boli informovaní a poznali riziká týchto nákaz, ako aj spôsoby prevencie, skorej diagnostiky a liečby, ktoré sú základom ochrany zdravia obyvateľstva. „Zoonózy sú nákazy, ktoré súvisia so životom človeka a zvierat a prenášajú sa zo zvieraťa na človeka, alebo prostredníctvom rôznych ďalších faktorov prenosu.
Rokmi výskyt niektorých z nich mierne klesá, lebo sa zlepšujú podmienky v chove zvierat, v poľnohospodárstve, technologické postupy, navyše keď ľudia dodržiavajú určité princípy, súvisiace s týmto problémom viac ako v minulosti. Dnes je v tomto smere situácia omnoho lepšia, ako pred 30- 40 rokmi. Zoonózy reprezentuje široká škála chorôb, ktoré sa prenášajú rôznym spôsobom a pri prenose sa uplatňujú rôzne zvieratá a výrobky z nich“, uvádza do problematiky týchto typov ochorení vedúca odboru epidemiológie banskobystrického Regionálneho úradu verejného zdravotníctva MUDr. Mária Avdičová.
Najčastejšia je salmonelóza
Najčastejšou zoonózou v SR je salomonelóza, ktorej výskyt od 1998 systematiky klesá. Napriek tomu však ostávajú salmonelózy zoonózou s najvyššou chorobnosťou- v roku 2012 to bolo vyše 4900 prípadov t.j 92 na 100 tisíc obyvateľov. Mení sa však charakter epidémií- klesajú v zariadeniach spoločného stravovania a naopak, pribúdajú menšie a rodinné epidémie, ktorých spoločným menovateľom je podceňovanie tepelnej úpravy jedál, pripravovaných z vajec, alebo z hydiny.
Traduje sa totiž nesprávny názor, že domáce vajcia nemôžu byť kontaminované salmonelou. Domáce sliepky však žijú tiež v nejakom prostredí, ktoré naň pôsobí, môžu prísť do kontaktu s hlodavcami, či výlučkami vtákov, čo sú rezervoáre salmonelózy v prírode, a tak sa dostávajú do domácich chovov. Ani takéto vajce nie je bezpečné. Z epidémií v posledných rokoch dominujú práve domáce epidémie, kde sa z domácich vajec pripravujú majonézy na šalát zo surových vajec, alebo sa pridávajú surové žĺtok do krémov, či surové bielko, aby sa nadľahčilo cesto.
Faktor prenosu - hydina
Druhou významnou a vysoko frekventnou zoonózou v SR je kampylobakterióza, ktorá sa prenáša alimentárnou cestou podobne ako salmonelóza. Ako faktor prenosu tu najmä hydina a výrobky z ovčieho nepasterizovaného mlieka. Na rozdiel od salmonelózy výskyt tohto ochorenia je na výraznom vzostupe. Napríklad vlani chorobnosť oproti 5-ročnému priemeru stúpla o 24 %.
Je za tým pravdepodobne premorenosť hydiny, krížová kontaminácia pri príprave jedál, ale ja stále zlepšujúca sa laboratórna diagnostika. Dlhodobo je toto ochorenie vďaka rozšírenému ovčiarstvu problémom Liptova.
Podľa MUDr. Avdičovej evidujeme v SR aj ďalšie zoonózy, ktoré sa u nás vyskytujú v súčasnosti ojedinele. Napríklad tularémia (zajačia nemoc)- má trvalú endemicitu (endémia- opakovaný výskyt choroby v určitom kraji, regióne) v Nitrianskom kraji, kde je aj roky najvyšší chorobnosť, ale aj tam klesá. „Kým v minulosti to bola choroba profesionálov poľnohospodárov, v súčasnosti ju zaznamenávame u drobnochovateľov- napijú sa napr. z nechránených studničiek, ktoré sú kontaminované močom zvierat.
Pozor na klobásy
Podobne sa prenáša aj leptospiróza, nákaza, ktorá sa v minulosti pomerne často v SR vyskytovala. Nemá až taký endemický charakter, ako tularémia ale sa vyskytuje prakticky na celom Slovensku. Ich výskyt tiež klesá, sú však postihnutí nielen profesionálne exponovaní ľudia, ale predovšetkým drobnochovatelia a turisti“, konštatuje MUDr. Avdičová. Ďalej je to trichinelóza, ktorá má tiež dlhodobo charakter ojedinelých prípadov a epidémií. Najväčšia takáto epidémia bola zaznamenaná v roku 1998 v okrese Brezno, kde po konzumácii klobás z bravčového a psieho mäsa ochorelo 316 ľudí.
Veľmi závažnou zoonózou je besnota, ktorá sa naposledy v SR vyskytla v r. 1990. „Treba však o nej hovoriť, lebo na Slovensku sa podarilo vďaka orálnej vakcinácii líšok obmedziť cirkuláciu vírusu u rezervoárových zvierat. Vlastne sa robí trvalý prieskum- uhynuté zvieratá sa vyšetrujú na besnotu a ostatných 7 rokov nebol zaznamenaný výskyt u divo žijúcich, ani u doma chovaných zvierat. Riziko pre človeka sa tým pádom významne znížilo. Nedá sa to však považovať za stav trvalý- zvieratá nepoznajú žiadne hranice a teda riziko zavlečenie môže byť veľmi rýchle, lebo okolité krajiny nemajú až takú dobrú situáciu. Priemerne ročne sa antirabická profylaxia (proti besnote) aplikuje 1000 až 2000 osobám, pričom priemer chorobnosti za ostatných päť rokov je takmer 17 prípadov na 100 tisíc obyvateľov“, dodáva MUDr. Avdičová
Spracovala Mária Tolnayová, hovorkyňa RÚVZ B. Bystrica
