Rozhodnúť sa má v septembri.
ŠPANIA DOLINA. Do súťaže o Dedinu roka 2013 sa prihlásilo 27 obcí zo siedmich krajov Slovenska. Náš región zastupuje Špania Dolina v okrese Banská Bystrica a Heľpa v okrese Brezno. Ide o súťaž, v ktorej budú obce prezentovať úspešné postupy obnovy vidieka, zlešovanie kvality životného prostredia a rozvoja dedina na národnej aj medzinárodnej úrovni.
Prihlásené obce budú súťažiť o titul Dedina roka a možnosť reprezentovať Slovensko v súťaži o Európsku cenu obnovy dediny, ktorú vyhlasuje Európske pracovné spoločenstvo pre rozvoj vidieka a obnovu dediny so sídlom vo Viedni. Oficiálne výsledky by mali oznámiť v priebehu septembra. Súčasťou súťaže je aj internetové hlasovanie, ktoré je dostupné na webovej stránke www.e-obce.sk do konca augusta.
Špania Dolina
Pozrite si fotogalériu >>
“Pre nás by to bolo nielen ocenenie nášho snaženia, ale predovšetkým veľký záväzok. Účasť v tejto súťaži nechápeme ako nastavenie ruky, ale skôr podnet hľadať nové možnosti ako zlepšiť podmienky v oblasti cestovného ruchu, ale aj života obyvateľov obce,” hovorí starosta Marián Slobodník.
V tejto neveľkej obci žije približne 200 stálych obyvateľov a veľký počet chalupárov. “Pomer je približne 4:1,” hovorí starosta. Zatiaľ čo v čase najväčšej baníckej slávy tu žilo viac ako dvetisíc obyvateľov, pred pár rokmi počet poklesol takmer na 120 . “Teraz sa nám situácia stabilizovala a počet obyvateľov postupne narastá,” dodal.
Malá obec s veľkými plánmi
Dávno si už zvykli aj na nápor turistov, ktorých sa tu ročne pohybuje podľa odhadov okolo 10 tisíc. V tejto sezóne obnovili činnosť obchodíka a chcú zlepšovať ponuku v ubytovacích službách. Sú totiž obdobia v roku, kedy sú ubytovacie kapacity plne pokryté.
“Máme toho pred sebou veľmi veľa, pričom obec chce mnohé priority napĺňať v spolupráci so združeniami v obci, predovšetkým s aktívnym Baníckym bratstvom Herrengrund. To v obci spravuje aj múzeum medi a stará sa o udržanie baníckych tradícií. Snom obce je čo najskôr sprístupniť banský prekop, ktorý by skrátil a zjednodušil prístup k známej baníckej a archeologickej lokalite Piesky. “Taktiež verím, že sa časom podarí vybudovať sedačkovú lanovku zo Španej Doliny na Šachtičky, ktorá by fungovala celoročne a stala by sa jedným z kľúčových prvkom pre rozvoj turizmu. Máme už pre to vybudované všetky predpoklady – schválený územný plán, hodnotenia vplyvov na životné prostredie. Zatiaľ chýba investor,” hovorí starosta.
Pozornosť si chcú zaslúžiť
Špania Dolina sa nemôže sťažovať na nedostatok záujmu. Pred necelými dvoma rokmi zapísali tunajšie aušusnícke banícke služby Herrengrundu na Zoznam reprezentatívneho nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska, Slováci si ju vybrali aj v ankete medzi 7 divov Banskobystrického samosprávneho kraja. Rovnako úspešná je obec aj u rakúskych turistov. Medzi siedmimi tipmi zo Slovenska, ktoré organizuje Rakúsko – slovenská spoločnosť je aj Špania Dolina. “Pre nás je to výzva, aby sme v rozbehnutých plánoch pokračovali,” dodal starosta.
Výhľad z umelej strminy
Skĺbenie krásneho hornatého kraja, zachovaná ľudová architektúra a geomontánne zaujímavosti – to je Špania Dolina, ktorá je od roku 1979 pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry. Ranogotický kostol Premenenia Pána, do ktorého sa pri dobrej kondícii dostanete krytým schodiskom so 160 schodmi, je popri zachovaných banských domoch dominantou obce. Ak vás nohy po návšteve kostola príliš nebolia, najkrajší výhľad na centrum obce máte z obrovskej haldy, ktorá sa tvorila ako jeden z najväčších umelých kopcov Európy dlhé desaťročia.
Keď krása vie byť záťažou
Tvorí ju hlušina zo štôlne Maximilián, ktorá na strmý kopec pribúdala počas 300 – ročnej banskej činnosti. Hoci boli v minulosti snahy zalesniť ju, na hlušine sa uchytí život iba zriedka, zachovať ju chcú v tomto stave ako technickú pamiatku.
Výskum vegetácie na halde robili pred časom odborníci. Ako nám povedala členka autorského kolektívu Ingrid Turisová z Fakulty prírodných vied UMB, haldové pole predstavuje špecifické stanovište: "Má celý rad vlastností, ktoré obmedzujú existenciu alebo vývoj rastlín. Je to predovšetkým nedostatok pôdy a s tým spojený nedostatok živín a vody. Zvetrávanie hlušiny a vytváranie jemnozeme prebieha veľmi pomaly. Haldový materiál má ešte aj dnes zvýšený obsah toxických ťažkých kovov, ktoré znemožňujú rast mnohých druhov citlivých rastlín,“ dodala doktorka Turisová.
Potvrdila tiež , že na haldách rastie len vyselektovaná skupina druhov, ktoré sú schopné na danom stanovišti prežiť. Porasty sú tvorené najmä tolerantnými trávami a bylinami , s absenciou drevín, ale s bohatým zastúpením húb.
Samotná halda má pritom úctyhodné rozmery. Na ploche 1x1 kilometer sa nachádza približne 405 tisíc metrov kubických hlušiny. Sklon svahu dosahuje 15- 20 stupňov, miestami dokonca 30 stupňov. Už tradične organizujú na hlade aj „faklcúg“ – prechod banských permoníkov s fakľami a banskými lampášmi.
Nielen banské pamiatky
Obec má popri architektonických a baníckych pamiatkach, či banskom náučnom chodníky aj ďalšie atrakcie – tradíciu paličkovanej čipky, jednoduché banícke jedlo štiarc zo zemiakov a múky, či neobvyklé papierové betlehemy. V obci sa každoročne koná prázdninová škola remesiel, rôzne tvorivé dielne, či ukážky spracovania medi v minulosti.
História siaha až do eneolitu
Pre svoje bohaté náleziská medenej rudy bola kedysi Špania Dolina preslávená po celej Európe. Prvé bane v lokalite otvorili podľa všetkého už v 11. storočí, základy ťažby sú však zrejme omnoho staršie. Archeologické nálezy potvrdzujú dobývanie rudy už v eneolite.
Medená sláva vrcholila v období Thurzovsko-Fuggerovského ťažiarskeho podniku (1493 – 1546). Ján Thurzo začal na Španej Doline v 15. storočí hĺbiť šachtu nového typu, tzv. hlavnú, neskoršie tiež nazývanú Ferdinandovou šachtou. Dosiahla hĺbku 250 m. Touto šachtou sa odvodňoval celý špaňodolinský revír a ťažila sa takmer všetka ruda až do poslednej štvrtiny 16. stor.
Obyvatelia aj chalupári svoju obec milujú, zároveň však jedným dychom tvrdia, že tunajší život nie je ľahký.
V Španej Doline je skoro všetko stavané v kopcoch, do ktorých treba dopraviť nielen potraviny a bežné zásoby, ale aj seba. A zažiť v tunajších horách zimu s množstvo snehu tiež nie je občas zábava.
