BANSKÁ BYSTRICA. Hrob maliara Dominika Skuteckého, ktorý preslávil Banskú Bystricu po celom svete, poznačil čas. Odborníci predpokladajú, že ak sa náhrobok komplexne neopraví v najbližšom čase, môže prísť k jeho poškodeniu. Keďže Židovská náboženská obec (ŽNO) v Banskej Bystrici na náročnú obnovu prostriedky nemá, s ich získaním sa im snaží pomôcť Oblastná organizácia cestovného ruchu Stredné Slovensko. Jej výkonný riaditeľ Ladislav Monček potvrdil, že už dali spracovať štúdiu záchrany náhrobku. „Predbežne bola táto suma stanovená na 16 tisíc eur, čo nie je málo. Budeme preto hľadať cesty, aby sa podarilo túto sumu racionalizovať, prípadne aby sa opravy robili na etapy.“ Podľa neho však potrebuje náhrobok odborný zásah, ktorý zaručí predĺženie jeho životnosti o desiatky rokov.
Ladislav Monček dodal, že náhrobok má takmer sto rokov, a keďže je postavený z vápenca, poveternostné vplyvy sa na ňom prejavili výrazne.
Hrob maliara
Člen prezídia Ústredného zväzu Židovskej náboženskej obce Juraj Turčan iniciatívu víta, keďže podobnú nákladnú opravu vo vlastnej réžii by si nemohli dovoliť.
„Na Slovensku je v súčasnosti 720 židovských cintorínov, ročne sme však schopní udržiavať približne 120- 130 z nich,“ dodal. Zabezpečujú na nich bežné údržby ako kosenie, čistenie, prípadne malé opravy. Náročnejšie opravy jednotlivých náhrobkov nemajú z čoho hradiť, o tie by sa mali starať pozostalí. V mnohých prípadoch však už žiadni potomkovia nežijú.
V Banskej Bystrici spravujú okrem cintorína na Rudlovskej ceste v centre mesta aj Židovský cintorín v Radvani. „Keď sa v roku 1990 obnovila činnosť Židovskej náboženskej obce, cintorín na Rudlovskej ceste bol v katastrofálnom stave. Za tie roky sa nám podarilo urobiť veľmi veľa. Máme presnú databázu všetkých hrobov a zabezpečujeme jeho pravidelnú údržbu,“ dodal Juraj Turčan.
Židovská náboženská obec zatiaľ neuvažuje o tom, že by aspoň počas niektorých dní cintorín sprístupnila. Komplikuje to skutočnosť, že vchod do cintorína nie je majetkom ŽNO a súčasný majiteľ trvá na tom, aby sa vchod uzamkýnal.
Množstvo cenných náhrobkov
Historik a turistický sprievodca Jozef Ďuriančik hovorí, že na cintoríne s množstvom vzácnych náhrobkov odpočíva okolo 900 ľudí. Mnohé náhrobky sú majstrovskými prácami známej kamenárskej firmy Horn. „Prvý náhrobok je z roku 1865, v tom istom roku vznikla v Banskej Bystrici aj Židovská náboženská obec,“ dodal.
V banských mestách sa pritom prví Židia začali usádzať o niečo neskôr ako v iných lokalitách. Dôvodov bol Maximiliánov banský a lesný zákonník z roku 1573, podľa ktorého sa zakazovalo Židom usadiť v banských mestách a ich okolí. Po roku 1860, kedy banský poriadok prestal platiť, sa však pre nich otvorili aj banské mestá. Z troch známych banských miest – Kremnice, Banskej Štiavnice a Bystrice ich najviac žilo práve v Banskej Bystrici. Jozef Ďuriančik hovorí, že koncom 19. storočia mala Bystrica okolo 1 200 židovských obyvateľov.
Na cintoríne, kde je dnes pochovaných mnoho významných osobností mesta, sa dnes už nepochováva.
Posledný pohreb sa tu uskutočnil v roku 1978. „Obyvatelia židovskej národnosti významnou mierou ovplyvnili a pozdvihli život mesta. K 150. výročiu vzniku ŽNO v našom meste pripravujeme menšiu publikáciu a časom by sme chceli pripraviť aj reprezentatívne vydanie,“ hovorí Jozef Ďuriančik.
Množstvo náhrobkov na cintoríne má podľa neho mimoriadnu hodnotu. Zatiaľ čo pri náhrobkoch ortodoxných rodín sú takmer výhradne nápisy v hebrejčine, u neologických Židov časom pribúdajú aj nápisy v nemčine, maďarčine a po roku 1918 aj slovenčine.
FOTO - AUTORKA
Pochovaný je tu aj rabín a učenec Áron Schönfeld
Jozef Ďuriančik upriamuje našu pozornosť aj na známe postavy kultúrneho a spoločenského života Banskej Bystrice, ktoré sú tu pochované. Rafael Pickler – zakladateľ a prvý predseda ŽNO, ktorý založil aj pohrebný spolok Chevra Kadiša, zakladateľ súkromnej židovskej školy Jakub Schwarz, či staviteľ známeho domu Porges Palota Samuel Porges.
Za veľmi vzácne označil aj náhrobky s motívom spojených, žehnajúcich rúk. Tie označujú v ikonografii hrob potomkov z kňazského kmeňa Kohenov.
K najvýznamnejším patrí náhrobok učenca a rabína Árona Schönfelda, ktorý sa preslávil vydaním náboženského spisu o výklade sv. písma. Od roku 1906 bol hlavným rabínom v Banskej Bystrici, tragické roky druhej svetovej vojny sa mu podarilo prežiť v horách. Po vojne obnovil činnosť Židovskej náboženskej obce.
So svetom sa rozlúčil obrazom
Mimochodom, bol to práve Áron Schönfeld, ktorý predniesol pohrebnú reč počas poslednej rozlúčky s Dominikom Skuteckým. Majster banskobystrických trhov, medeného hámra, ale aj krásnej prírody Španej Doliny a Starých Hôr opustil svet uprostred tvorivého obdobia. Ako píše vo svojej knihe o D.Skuteckom Jozef Ďuriančik, symbolicky sa ešte stihol rozlúčiť so svojou profesiou namaľovaním autobiografického obrazu Umelec v ateliéri. Vo februári 1921 ho postihla mozgová mŕtvica, ktorú síce po niekoľkých dňoch prekonal, no následný záchvat začiatkom marca ho pripútal na lôžko. Zomrel 13. marca 1921.
