K najvýznamnejším nálezom patrí množstvo úlomkov keramiky z obdobia staršej doby železnej.
BANSKÁ BYSTRICA. Po vlaňajších úspešných nálezoch pokračuje archeologický výskum lokality Hrádok aj toto leto. Jeho výsledky chce časom občianske združenie Permon v spolupráci so Stredoslovenským múzeom ( SSM) zakomponovať do náučného chodníka, ktorý má v budúcnosti spojiť Španiu Dolinu so Sásovou. Výskum tento rok finančne podporilo aj mesto Banská Bystrica.
Archeológ SSM Martin Kvietok konštatoval, že v tejto sezóne sa rozhodli preskúmať najnižšiu časť Hrádku, kde urobili ďalšiu sondu. „Našim cieľom je získať čo najviac archeologického materiálu pre datovanie hradiska. Okrem toho pokračujeme vo výskume opevnenia lokality ,“ dodal.
Počas tohtoročného výskumu sa im podarilo odkryť niekoľko významných koncentrácií keramiky, z ktorej už v laboratórnych podmienkach skladajú nádoby. Nálezy datujú do obdobia staršej doby železnej.
„Momentálne dokončujeme skúmanie valu. Nie je vylúčené, že sa nám podarí naraziť na podobný nález ako vlani, kedy sme na vale našli prepálené drevá. Bol by to ďalší dôkaz, že hradisko v minulosti zničil požiar.
Deštrukcia pravekého opevnenia
FOTO: archív M. Kvietka
Horská archeológia je náročná a príťažlivá zároveň
Archeologický tím pracuje v súčasnosti v náročných podmienkach. K Hrádku nie je prístup autom a každý výskumný deň je náročný už tým, že sem treba prejsť nemalú trasu. „Výskum je príkladom horskej archeológie, do ktorej sa púšťa málo ľudí už preto, lebo je náročná z logistického hľadiska. Všetok materiál si sem treba pracne vyniesť, nevedie sem žiadna prístupová cesta,“ dodal Martin Kvietok.
Na druhej strane má však tento výskum svoje čaro. Archeológovia pracujú v krásnom horskom prostredí, kde nedolieha hluk mesta. Ani odľahlosť lokality však nie je zárukou, že skôr ako sem dorazia archeológovia, „prezrú“ ju detektoristi.
Skúmania na Hrádku sa v rámci praxe zúčastňujú aj študenti archeológie z Bratislavy a Brna. Banskobystričanka Alexandra Gotierová ukončila bakalárske štúdium na Katedre archeológie Masarykovej univerzity v Brne a od ďalšieho semestra pokračuje v magisterskom štúdiu. Výskum je pre ňu zaujímavý už preto, že donedávna málo preskúmaná lokalita sa nachádza v blízkosti jej rodného mesta.
Zdanlivo nenápadné návršie ukrýva mnohé tajomstvá.
FOTO: KVETA FAJČÍKOVÁ
Zložitá predstava? Pomôže 3D model
Aby bola predstava o tom, ako Hrádok vyzeral, komplexnejšia, pripravujú 3D zameranie areálu, v rámci ktorého by počítačová simulácia ukázala, ako približne Hrádok v minulosti vyzeral.
Pavel Gender zo Združenia Permon hovorí, že časom by chceli urobiť priamo na Hrádku aj náznakovú rekonštrukciu objektov a výsledky výskumu by mali byť zhrnuté aj na informačných paneloch, ktoré chcú vybudovať na náučnom chodníku.
Projekt Náučného chodníka Banskobystrického Permona už zverejnilo mesto na svojej webovej stránke medzi zámermi územného rozvoja.
Výskum je v plnom prúde
FOTO - ARCHÍV M. KVIETKA
Cenné poznatky priniesol už vlaňajší výskum
Počas vlaňajšej sezóny archeológovia na vrcholovej plošine Hrádku vytýčili štyri menšie zisťovacie sondy a jednu väčšiu sondu situovali na mieste predpokladaného opevnenia. Prvoradé bolo zistiť, či bol Hrádok opevnený, alebo či pre obranné účely postačoval neprístupný terén.
„Podarilo sa nám nájsť niekoľko stoviek kusov keramiky, ktoré pochádzali prevažne z obdobia praveku. Veľká časť z nich sa viazala k obdobiu lužickej kultúry (9 – 8. stor. pred Kr.), objavili sa však aj nálezy z obdobia púchovskej kultúry (2-1.stor. pred Kr.) a stredoveku (13.stor.),“ povedal nám po ukončení vlaňajšej sezóny Martin Kvietok.
Lokalitu Hrádku výrazne poznačila druhá svetová vojna, ktorá vrcholovú plošinu výrazne zdevastovala.
Napriek tomu už po vlaňajšku odborníci predpokladali, že tu s veľkou pravdepodobnosťou stáli objekty, zasekané do vápencového podložia.
Identifikovali aj zvyšky obrannej hradby, ktorá prechádzala severovýchodnou časťou vrcholovej plošiny. Zistili tiež stopy po jej zániku z dôvodu silného požiaru, ktorý postihol hradbu zrejme niekedy na začiatku staršej doby železnej (8/7.stor pred.Kr).
Vo výskume chcú archeológovia pokračovať aj v budúcom roku.
Fragmenty nádoby
FOTO: ARCHÍV M.KVIETKA
