25. augusta 1813 Hron doslova vyčíňal, zďaleka však nešlo o prvú ani poslednú veľkú vodu, ktorá poškodila rozsiahle časti Banskej Bystrice.
BANSKÁ BYSTRICA. Presne pred dvesto rokmi zažívali obyvatelia Banskej Bystrice rušné chvíle. Rozvodnený Hron sa vylial z koryta a zaplavil nižšie položené časti mesta . Povodeň z roku 1813 patrila k najväčším, zďaleka však nebola prvou ani poslednou, ktorá našich predkov vyhnala z domovov.
Historické povodne zaznamenali v rokoch 1575, 1687, 1784, 1813, 1847, 1853, 1899, 1931, či v októbri 1974. Podľa dlhoročného vedeckého pracovníka a ochranára Júliusa Burkovského zanechali tieto povodne po sebe veľké škody. Napríklad povodne z rokov 1575 a 1687 strhli nielen mosty a zaplavili domy a záhrady, no súčasne pretrhli aj dômyselné technické zariadenia na zachytávanie dreva – niekdajšie horné hrable.
Vodoznak premiestnili
Z viacerých pamätných vodoznakov na bývalých budovách sa zachoval podľa Burkovského aj historický vodoznak na povodeň z 25. augusta 1813. Tabuľa sa pôvodne nachádzala pri Hrone, na múre oplotenia areálu Štátnej vyššej dievčenskej školy ( dnešnej UMB) . Po zbúraní plota ju umiestnili na mestskú hradbu pri bývalej kolkárni.
K zmierneniu záplav došlo úpravou nábrežia Hrona v rokoch 1901 – 1903 s finančným príspevkom mecéna Teofila Stadlera, meno ktorého nesie toto nábrežie aj v súčasnosti. Ďalšie regulačné úpravy Hrona uskutočnili postupne v priebehu 20.storočia.
Stavať by chceli už o dva roky
Hrozba povodní neobchádza Banskú Bystricu ani dnes, hoci posledné leto sme bojovali skôr s dlhotrvajúcim suchom. Banskú Bystricu však vodohospodári dlhodobo zaraďujú k oblastiam, kde je hrozba povodní vysoká. Aby sa škody na majetku a životoch minimalizovali , podpísali vlani v zime vodohospodári s mestom Memorandum o zabezpečení prípravy a následnej realizácie protipovodňovej ochrany intravilánu mesta.
Hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP) Ľuboš Krno konštatoval, že momentálne sú vo fáze projektovej prípravy a územného konania. Stavbu, odhadovanú na 23 miliónov eur by chceli hradiť z fondov Európskej únie. „V prípade, že všetko pôjde podľa plánov, už v roku 2015 by sme mohli začať so stavebnými prácami,“ dodal.
Pôjde podľa neho o podobné technické riešenie, aké sa robilo v Bratislave a vďaka ktorému sa počas poslednej povodne podarilo zabrániť veľkým škodám.
Projekt, ktorý po prvý krát predstavili vlani, počíta s protipovodňovou ochranou formou rekonštrukcie alebo novovybudovania nábrežných múrikov. Doplnená má byť na niektorých úsekoch aj o mobilné hradenie.
Tunel popod Urpín padol
V rámci protipovodňových opatrení sa v minulosti zvažovalo aj vybudovanie tunela popod vrch Urpín. Tento projekt, na ktorý sa plánovala suma okolo 80 miliónov eur, by však bol podľa Ľuboša Krna nielen finančne a technicky náročný, no v konečnom dôsledku by ani nemusel splniť svoj účel.
