BREZNO. Keď sme sa v roku 2008 vracali z medzinárodnej konferencie v Košiciach, konanej pri príležitosti 15 rokov novodobej existencie mestských lesov Košice, uvedomovali sme si, že v zhone pri spracovaní veľkej vetrovej kalamity sme na naše výročie vlastne zabudli. Sľúbili sme si, že 20. výročie si pripomenieme. Tak je tomu v roku 2013.
Z histórie vieme, že významné mestá v Európe dostávali po svojom vzniku od panovníkov rôzne privilégiá, výhody a aj majetky. Les bol vždy dôležitým aj strategickým majetkom. Múdro hospodáriace mestá si tieto udržali do súčasnosti. A tak si dnes vymieňame skúsenosti pri ich zveľaďovaní a rozvoji. Rozlohou najväčšie mestské lesy v Európe sú viedenské s výmerou 40 tisíc hektárov. Vo výmere druhé v poradí sú v Košiciach, keď obhospodarujú takmer 20 tisíc hektárov lesa, Kremnica 10 tisíc hektárov a potom nasledujú veľké majetky miest 7,5 tisíc hektárov Brezno, Banská Bystrica 7,2 tisíc hektárov, mestské lesy Bratislava vyše 3 tisíc hektárov.
Na Slovensku menšie lesné majetky má takmer sto miest a obcí. Vzájomne spolupracujeme s našimi subjektmi, ale tiež v zahraničí, a to najmä - Lesy mesta Brno, Praha a tiež nemecké mestské lesy, kde je pre nás inšpiráciou hlavne rozvinutá lesná pedagogika.
Dlhá história
Poslanie, alebo keď chcete význam lesov po ich vzniku a dnes, je rozdielny. Keď sme pred pár rokmi podrobili analýze štátny archív, zistili sme, že v rokoch 1600 bola najdôležitejšia drevná hmota, jej ťažba a v tom čase veľmi vážny a často riešený nedostatok - vylúčenie pastvy, najmä oviec a kôz z lesa. Tento problém sa vyvíjal celými storočiami. Je to pochopiteľné, stretávali sa tu dva záujmy, ovce a kozy boli živobytím a les poskytoval potrebnú pastvu od nepamäti. No mladý les pod tlakom pasenia nebol schopný rásť, a tak pre potreby dostatku dreva pre bane, huty, stavby a kúrenie bolo potrebné les chrániť.
Problematikou pasenia oviec a kôz v Brezne sa zaoberala opakovane až cisárovná Mária Terézia. Výsledkom potreby riešenia týchto rôznych záujmov bolo až schválenie lesného zákona v modernej podobe, z ktorého múdrosti čerpáme dodnes. Škoda, že v ňom nie je zmienka o tom, ako si poradiť s vplyvom moderného škodcu lesa – neodbornej ochrany prírody.
Ťažilo sa hlavne pre bane
Zákon veľmi podobne riešil aj ďalší problém tej doby, a to vysoké ťažby pre potreby baní a hutí a nutnosť lesy po ťažbách obnovovať aj zalesňovaním. Tieto riešenia presadzované naším predkom pôsobiacim aj v Brezne, Jozefom Dekretom Matejovie, dodržiavame dodnes. V celej histórii sa stretávame tiež so spormi o drevo a zisky. Podnikatelia jeden pred druhým chceli urobiť lepší obchod a predať viac. Aj to riešil a usmerňoval zákon. A nad tým bdelo vedenie mesta, aby bol zákon dodržiavaný.
V súčasnosti lesy majú iné funkcie, alebo plnia iné služby. Pastva je nepotrebná a drevo je z veľkej časti nahradené, či v stavebníctve, pri iných výrobkoch, sklom, kovom plastom a na kúrenie plynom, elektrinou. Či je to vždy lepšie neviem, ale význam dreva ako čistého prírodného materiálu bude stále.
No dnes si uvedomujeme, že les má pre nás ľudí dôležitejší význam v podobe toho, že vôbec je, že vytvára zdravé, zelené prostredie okolo našich miest. V tom, že filtruje vzduch, čistí ho od exhalátov, produkuje kyslík, ovzdušie obohacuje o fytoncídy – látky chrániace naše zdravie, pohybom v prírode si vraciame spotrebovanú energiu – relaxujeme.
Les svojou skladbou sa podieľa na akumulácii a čistení vody, chráni to najcennejšie čo máme, pôdu pod vegetáciou pred vodnou a veternou eróziou, pôsobí v krajine príjemne, esteticky a je náš, slúži všetkým. Lesu zdar!
Autor: Milan Dolňan, riaditeľ Lesov mesta Brazno
