VYDROVSKÁ DOLINA. Spokojnosť detí v tábore bola nepopierateľná. Niektoré sa hrali sa v potoku, iné prišli z prechádzky v lese, najmladší Matej si vychutnával jogurt.
Prostredie tábora je famózne, situovaný je medzi potokom a lesom. Na lúke sa nachádzajú stany s drevenou podsadou, v nich dve kovové postele s matracmi. Najútulnejšia je poľná kuchyňa, z ktorej sa šírila vôňa kakaa a pečených buchát. V prípade nepriaznivého počasia je nápomocná drevenica, tohto roku našťastie nepotrebná.
Mobilný signál či prístup ku komunikačným kanálom je obmedzený, najlepšou muzikou je šum lesa, Vydrovského potoka či spev vtákov. Skutočný relax!
Tábory pre deti aj mládež
Letné tábory už 16 rokov organizuje nezisková organizácia Vydra so sídlom v Čiernom Balogu. Tábory začali v roku 1983 ako aktivita dobrovoľníkov mládežníckeho hnutia Strom života, ktorí pomáhali zachrániť Čiernohronskú železnicu. „Usporadúvame mládežnícke tábory, ktoré sú typické svojou dobrovoľníckou činnosťou, pomocou železničke, Lesníckemu skanzenu, obci. Jedinečné spojenie prírody, tvorivosti a hravosti, večery pri táboráku, skvelú stanovačku ponúkame v detských táboroch," vysvetľuje konateľka Vydry Mária Šajgalíková.
Vydra Bádateľka
Tento rok sa uskutočnili tri turnusy. Prvý sa niesol v znamení zaklínača, v druhom „išlo o život" a v treťom deti zažili bádateľský týždeň, kde zisťovali, čo okrem stromov ukrýva les, čo okrem vody zasa potok.
Vedúcou posledného bola dlhoročná dobrovoľníčka Alžbeta Hajnalová, ktorá v spolupráci s animátormi pripravila pestrý program. „Sme zohratá štvorčlenná partia, čo sa dúfam odzrkadlí aj na spätnej väzbe od detí. Úžasné je, že môžeme využívať prírodu, ktorá sa nachádza všade okolo nás. Vďaka mojej riaditeľke Gymnázia v Šahách som priniesla výbavičku, mikroskopy, lupy, cez ktoré pozorujeme článkonožce," prezradila učiteľka biológie. „Pozorovali sme nohy hmyzu, ktoré boli o desať centimetrov väčšie ako v skutočnosti!," prerušil naše rozprávanie 9-ročný Xaver z Holandska.
Akési: „Fuj, mám pavúka v stane!," je už zažehnané. Deti nemajú problém priniesť z lesa akúkoľvek chrobač a klásť vedúcej zvedavé otázky, na ktoré veľmi rada odpovie.
Budíček a večierka radosťou
Tábor rodinného typu je pre deti od 6 do 14 rokov. Inštruktori sa snažia o to, aby sa čo najmenej podobal pionierskemu. Skorý budíček je už dávno minulosťou. „Deti vstávajú pozvoľna, keď sa slniečko oprie o stany, samé ich vyženie von. Čo si najviac pochvaľujú, je osobné voľno. Väčšinou ho využívajú na hranie sa v potoku," pokračovala Beta. Slová vedúcej ratolesti potvrdili, v iných táboroch vraj majú veľmi nabitý program a nemajú čas na hranie. Do Vydrovského sa chcú vrátiť aj o rok.
Večer si posedia pri ohni, opekajú aj spievajú. Pobyt v prírode ich tak unaví, že o desiatej spia aj bez napomínania.
Úsmevné príhody
Malí „táborníci" z rôznych kútov Slovenska si pochvaľovali poznávacie výlety do okolia. „Zaujímavá bola exkurzia po chodníku na hranici Dobročského pralesa, spojená s hravými aktivitami. Hrali sme sa na lykožrúta, na sopku či na víchricu. Úsmevné bolo, že všetko s nami absolvovala aj pani redaktorka z rozhlasu. Vybláznili sme sa a veľa nasmiali," povedala najstaršia 14-ročná Veronika z Banskej Bystrice.
Xaverovi sa páčila jazda vláčikom Čiernohronskej železnice na Svätý Ján, kde zažili aj adrenalínové športy, lozili po skalách.
Šesťročný Matej prezradil, že mu je trochu smutno za maminkou, ale pri spomienke na huculské koníky v Sihle sa usmieva. V tejto obci pobudli dlhšie, navštívili aj mediálne známu rodinu z reality šou.
Kde je to zlato?
V táborisku si deti vyskúšali Vydričkinu papierničku - výrobu recyklovaného papiera, či ladné chodenie po páske natiahnutej od stromu k stromu, slúžiacej na udržanie rovnováhy tela. Ako to zvládnuť, bez problémov predviedol záchranár Marek Kocúr z Brezna, ktorý je v tábore ako zdravotník už po tretíkrát. „V práci som si zobral dovolenku a oddychujem v prírode medzi deťmi. Väčšie úrazy sme nemali, len nejaké odreninky, ktoré by sa mohli stať aj doma. Pomohla náplasť, pofúkanie a hneď sa na malú ranku zabudlo."
Počas návštevy si deti obuli gumáky a poskákali do potoka. V ňom už čakal zlatokop Vladimír Holáň z Ružomberka, s ktorým ryžovali zlato. Dolinou sa zvedavo ozývalo: „Kde je to zlato?" Zaujaté činnosťou sme ich na moment vyrušili a rozlúčili sa s poďakovaním za chvíle vrátenia sa do detských táborových čias.
Naučili sa láske k prírode
Týždňový pobyt sa blížil ku koncu, deti v sobotu odchádzali domov. Všetko zvládli v pohode, dokonca aj niekoľkohodinové túry, nechýbal im počítač ani mobil. Pani kuchárka má podľa nich zlaté ruky a čo je výnimočné, stravu prispôsobili aj celiatikom. „Deti spoznávali les, jeho význam pre človeka, aby sme si uvedomili, že ak nebude príroda, ani ľudstvo to nedotiahneme ďaleko," povedala Beta.
Pekné spomienky utkvejú navždy v pamäti aj inštruktorom, ktorí svoj čas venovali najmenším, naučili ich láske k prírode. „Teší ma, že stále existujú mladí ľudia, ktorí pomáhajú, aby Vydra fungovala a napĺňala svoje hlavné poslanie, a tým je dobrovoľníctvo," dodala na záver Mária Šajgalíková.
