HEĽPA. Podhorská obec Heľpa v okrese Brezno leží v dvoch národných parkoch, zo severnej strany je to Národný park Nízke Tatry a z juhu Národný park Muránska planina. Aj v súčasnosti sa tu dodržiavajú veľkonočné, fašiangové či vianočné tradície ako napríklad betlehemci (chodenie s betlehemom). Ako v súvislosti s tradíciami a folklórom povedala vedúca odboru školstva a kultúry na obecnom úrade Mária Kemková, okrem kostola je dominantou obce prírodný amfiteáter. V tom sa od roku 1966 každoročne koná folklórny festival Horehronské dni spevu a tanca.
"Heľpa žije folklórom a prírodný amfiteáter je vo folklóre dominantou," dodala Kemková. V súťaži Dedina roka 2011 bola Heľpa v kategórii dedina ako klenotnica ocenená "Za príkladnú starostlivosť a rozvíjanie tradičnej ľudovej kultúry." V tejto súvislosti bolo pozitívom pre zachovanie dedičstva fungovanie Základnej umeleckej školy (ZUŠ), ktorú navštevuje okolo 180 detí. ZUŠ v tomto roku oslávila 10. výročie samostatnosti, predtým pôsobila ako pobočka ZUŠ v Brezne. V obci sú aj materská a deväťročná základná škola, ktorá má okolo 200 žiakov.
Ďalším symbolom Heľpy je spomínaný rímsko-katolícky kostol: "V našej obci sú obyvatelia na 98 percent rímsko-katolíckeho vyznania. Kostol máme postavený z roku 1806, v posledných desiatich rokoch bol rekonštruovaný," pokračovala Kemková.
Ľudia odchádzajú za prácou do miest
Starosta Heľpy Jozef Fillo uviedol, že intravilán aj extravilán obce majú zhruba 4000 hektárov. Pokiaľ ide o počet obyvateľov, v 70-tych rokoch minulého storočia zaznamenala najväčší rozkvet - 3875 obyvateľov, čo je maximálny počet, ktorý obec dosiahla.
Dnes ich má okolo 2650. "Klesáme s počtom obyvateľov z toho dôvodu, že na Horehroní skoro všetky podniky, ktoré tu v minulosti fungovali, prestali existovať. Väčšina ľudí odchádza za prácou do iných miest, zahraničia. Odhadujem, že v letných mesiacoch 350 400 mužov robí v zahraničí. A rozšírila sa opatrovateľská služba, hlavne v Taliansku, Rakúsku, Nemecku, čiže, aj ženy odchádzajú za prácou von," konštatoval starosta.
Zaujímavý pôvod názvu obce
Najstaršia písomná zmienka o Heľpe je z roku 1549 a prezentuje slovenskú obec osídlenú pastierskym obyvateľstvom na valašskom práve. V danom roku habsburský generál Mikuláš zo Salmu vydal súpis poddanského majetku Muránskeho panstva. V tom čase tu žili dvaja bratia Heľpänskí. "Čiže, názov obce je odvodený pravdepodobne z ich priezviska. Ujal sa aj neskôr, názov nebol menený. Živili sa chovom oviec. Aj potom sa dosť dlho ľudia živili chovom oviec, drevorubačstvom, výrobou šindľov." priblížil starosta.
Okolie Heľpy sa v minulosti stalo inšpiráciou aj pre umelcov, napríklad Imricha Vysočana či Janka Alexyho. Karol Plicka zasa použil zábery z Heľpy vo filme Zem spieva: "Vyjadril sa, že Heľpa mu prirástla k srdcu a že na Heľpe našiel nárečie, kroje, piesne a tance v tej najčistejšej podobe," prerozprával Fillo. Kemková doplnila, že v obci bolo aj prvé kino na Horehroní, ktoré ale už nefunguje, a za čias Muránskeho panstva tu bol aj pivovar.
