Ľudový umelec vyrezáva "hrady a zámky chudoby"

HEĽPA. Rezbárstvo je už asi 20-rokov záľubou Jána Pindiaka, rodáka z Pohronskej Polhory, ktorý sa do Heľpy priženil pred vyše 30-timi rokmi a pracuje ako vlakvedúci nákladných vlakov. Z dreva vyrezáva väčšinou reliéfy, ale tiež napríklad črpáky či figúrky.

V jeho tvorbe sa objavujú najmä drevená dedina a drevenice, väčšinou z Heľpy: "Niekto povedal, že sú to hrady a zámky chudoby," konštatoval Pindiak pre TASR. Predlohou mu zvyknú byť dobové, ale aj súčasné fotografie. "Keď mám fotoaparát, čo sa mi zapáči, nafotím si," pokračoval rezbár - samouk, ktorý pri svojej tvorbe používa drevo z lipy.

Pindiak pri dreve relaxuje. Na záľubu potrebuje však nielen čas, ale aj chuť. "Nerobím to nasilu, lebo to sa tak ani nedá," konštatuje. "Zaujímalo ma to odmala, keď som kedysi na Polhore kozy pásol, tak nožík bol vždy v ruke," pokračoval Pindiak. Pre svoju záľubu si ale našiel čas až neskôr. Začínal pritom podložkami pod poľovnícke trofeje. "Kým budú ruky vládať a budem zdravý, budem to robiť. Lebo je to tak, že keď vás chytí to drevo, už vás nechce pustiť," vyjadril sa Pindiak.

Okrem dreveníc má vo svojej dielni v drevenom ráme vyrezaného aj valacha s ovcou či Detvanca. Nevyhýba sa ani náboženskej tematike. "Sem tam nejaký krížik spravím." Okrem toho je Pindiak aj jeden z tvorcov dreveného betlehemu, ktorý zvykne stáť počas sviatkov v centre Brezna. Jeden z troch kráľov je jeho prácou. "Ja tam mám kráľa, ktorý má škatuľku a nesie zlato. Mám tam aj ženu s chlapcom, ako nesú dary," dodal Pindiak.