ĽUBIETOVÁ. V Ľubietovej, ktorá spoločne s Kremnicou, Banskou Bystricou a Štiavnicou patrila v stredoveku k najvýznamnejším banským mestám Uhorska, chcú založiť rozvoj turistického ruchu na starých baníckych tradíciách.
V blízkosti ľubietovského obecného úradu, ktorý stojí z veľkej časti na ploche zaniknutého mestského hradu, vyrástla pred niekoľkými dňami historická stredoveká pec na tavenie železa. Keďže v stredoveku boli takéto pece jednorázovou záležitosťou a rozbíjali sa hneď po vytavení železa, inak tomu nebolo ani v tomto prípade. Predsedníčka občianskeho združenia Libetha Dagmar Zajacová však infomovala, že v rámci dlhodobého projektu oživenia baníckych tradícií by chceli postaviť aj repliku pôvodnej stredovekej pece, aby mali návštevníci predstavu, ako sa v takýchto peciach v minulosti železo tavilo.
V tejto peci sa však taviť nebude, keďže by ju museli po dokončení práce opäť rozobrať. „Proces tavby v týchto peciach sa výrazne odlišoval od dnešného tavenia železa vo vysokých peciach. My sme si k tomuto projektu prizvali geológa, odborníka zo Železiarní v Podbrezovej, či z baníckeho bratstva Herrengrund,“ dodala.
Hlinu miesili nohami
Tavba v jednoduchých stredovekých peciach trvá približne 10 – 12 hodín a v Ľubietovej si odskúšali celý náročný proces prípravy. Najprv miesili hlinu na stavbu pece bosými nohami, potom pec zahĺbili do približne metrovej hĺbky v zemi.
Trvalo to takmer dva dni. „Železnú rudu sme museli podrviť, predpražiť, uložiť do pece a potom za pomoci uhlia a dúchadla dosiahnuť optimálnu teplotu 1 200 – 1300 stupňov. Pri tomto spôsobe historickej tavby sa dajú vyrobiť z približne 50 kilogramov rudy dve kilá železa. Surové železo už následne vykuje kováč. Hubovité železo, ktoré je produktom tavby, sa potom opracovávalo v kováčskej vyhni zahriatím a obúchaním trosky,“ hovorí Dagmar Zajacová.
Zatiaľ čo z vysokej pece železo vyteká, pri tejto historickej tavbe sa vyberá špeciálnym hákom vcelku.
Na Slovensku ide o ojedinelý pokus
V našich podmienkach sú pokusy s historickou tavbou železa ojedinelé, zato v susednej Českej republike majú bohatú tradíciu.
V Starej Hute pri Adamove sa už tradične organizujú workshopy, zamerané na historické a prehistorické tavby. Garantom týchto archeologických pokusov je Technické múzeum v Brne v spolupráci so Stredoeurópskou cestou železa.
Dôchodca Vladimír Škultéty, ktorý v minulosti pracoval v Podbrezovských železiarňach hovorí, že námetom sa pre nich stali práve poznatky odborníkov z Adamova. „Metóda, ktorú skúšame v Ľubietovej, je z prelomu 9. a 10. storočia, hovorí sa jej aj nízkoteplotná tavba,“ dodal. Najväčším problémom pri tejto starej technológii je podľa neho dosiahnuť požadovanú teplotu.
Hoci na Slovensku sú podľa neho podobné archeologické experimenty ojedinelé , práve z východného Slovenska pochádza množstvo archeologických objavov takéhoto typu pecí.
Pozostatky tavby hľadali aj v zaniknutom hrade
Archeológ Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici Martin Kvietok dokončil prednedávnom so svojim tímom prvú časť výskumu zaniknutého hradu v Ľubietovej. Odkryli počas neho torzo jednej z bášt a vo výskume by chceli v budúcnosti pokračovať. Keďže o mestskom hrade sa zachovalo málo písomných dokladov a dlho bola sporná aj jeho lokalizácia, výskum mohol priniesť o jeho vzniku i zániku nové poznatky. Jedným z cieľov však bolo aj nájsť doklady o tom, či sa v areáli hradu spracovávala ruda.
Na doteraz preskúmanej ploche sa však takýto nález nepotvrdil.
Archeológ Martin Kvietok hľadá s tímom spolupracovníkov možnosť, ako torzo zaniknutého mestského hradu zakonzervovať
FOTO - AUTORKA
Najstaršia časť Ľubietovej bola zrejme pri baniach
V riečnej terase medzi okruhliakmi sa naopak našlo množstvo trosky z medi. Martin Kvietok vysvetľuje: “Predpokladáme, že niekde povyše hradu sa mohla nachádzať huta. Pri záplavách zrejme voda zobrala trosku so sebou a potok ju transportoval nižšie.“
Najstarší horizont vývoja hradu, ktorý počas doterajšieho výskumu potvrdili , je prelom 15. a 16. storočia. Odkrytie ďalších plôch, predovšetkým nádvoria, by však mohlo priniesť aj staršie nálezy. „Je veľmi pravdepodobné, že najstaršia časť Ľubietovej sa nachádzala v blízkosti baní v lokalite Podlipa , a formovanie námestia ako dnešného centra je z neskoršieho obdobia, “ dodal.
V súčasnosti hľadá obec spoločne s archeológmi spôsob, ako odkrytú plochu zakonzervovať a prezentovať ako súčasť archeologickej expozície obce. Tá by sa mala nachádzať v priestoroch baníckeho domu, ktorý chce obec pre muzeálne účely rekonštruovať. Sem by mali umiestniť aj predmety, ktoré našli pri archeologickom výskume.
Z hradu postavili dnešný úrad
Ľubietovský mestský hrad zanikol v 19. storočí, kedy ho naši predkovia rozobrali a materiál z neho využili pri stavbe obecného domu a zrejme aj ďalších objektov.
Archeológovia sa počas výskumu zamerali na zistenie stredovekého osídlenia pred rokom 1379, kedy získala Ľubietová mestské výsady od Ľudovíta Veľkého.
Pri identifikácii objektov im pomáhala nielen dobová maľba hradu, ale aj stará katastrálna mapu obce z roku 1866, podľa ktorej tvorili hradný komplex štyri bašty a samostatný murovaný objekt. Ten mohol byť starší ako samotný hrad a nie je vylúčené, že v ňom mohol sídliť komorský gróf, ktorý zastupoval kráľa v banskom meste a dohliadal na ťažbu.
FOTO - AUTORKA
