Piatok, 18. jún, 2021 | Meniny má VratislavKrížovkyKrížovky

Ľubietová chce lákať návštevníkov na stredovek

Postavili aj pec na jedno použitie, ktorú treba hneď po vytavení železa rozobrať. Aby tak nemuseli robiť zakaždým, v historickej expozícii má stáť jej replika.

V Ľubietovej odskúšali stredoveký spôsob tavby železa a v archeologických pokusoch chcú pokračovaťV Ľubietovej odskúšali stredoveký spôsob tavby železa a v archeologických pokusoch chcú pokračovať (Zdroj: AUTORKA)

ĽUBIETOVÁ. V Ľubietovej, ktorá spoločne s Kremnicou, Banskou Bystricou a Štiavnicou patrila v stredoveku k najvýznamnejším banským mestám Uhorska, chcú založiť rozvoj turistického ruchu na starých baníckych tradíciách.

V blízkosti ľubietovského obecného úradu, ktorý stojí z veľkej časti na ploche zaniknutého mestského hradu, vyrástla pred niekoľkými dňami historická stredoveká pec na tavenie železa. Keďže v stredoveku boli takéto pece jednorázovou záležitosťou a rozbíjali sa hneď po vytavení železa, inak tomu nebolo ani v tomto prípade. Predsedníčka občianskeho združenia Libetha Dagmar Zajacová však infomovala, že v rámci dlhodobého projektu oživenia baníckych tradícií by chceli postaviť aj repliku pôvodnej stredovekej pece, aby mali návštevníci predstavu, ako sa v takýchto peciach v minulosti železo tavilo.

Skryť Vypnúť reklamu

V tejto peci sa však taviť nebude, keďže by ju museli po dokončení práce opäť rozobrať. „Proces tavby v týchto peciach sa výrazne odlišoval od dnešného tavenia železa vo vysokých peciach. My sme si k tomuto projektu prizvali geológa, odborníka zo Železiarní v Podbrezovej, či z baníckeho bratstva Herrengrund,“ dodala.l1.jpg

Hlinu miesili nohami

Tavba v jednoduchých stredovekých peciach trvá približne 10 – 12 hodín a v Ľubietovej si odskúšali celý náročný proces prípravy. Najprv miesili hlinu na stavbu pece bosými nohami, potom pec zahĺbili do približne metrovej hĺbky v zemi.

Trvalo to takmer dva dni. „Železnú rudu sme museli podrviť, predpražiť, uložiť do pece a potom za pomoci uhlia a dúchadla dosiahnuť optimálnu teplotu 1 200 – 1300 stupňov. Pri tomto spôsobe historickej tavby sa dajú vyrobiť z približne 50 kilogramov rudy dve kilá železa. Surové železo už následne vykuje kováč. Hubovité železo, ktoré je produktom tavby, sa potom opracovávalo v kováčskej vyhni zahriatím a obúchaním trosky,“ hovorí Dagmar Zajacová.

Skryť Vypnúť reklamu

Zatiaľ čo z vysokej pece železo vyteká, pri tejto historickej tavbe sa vyberá špeciálnym hákom vcelku.

Na Slovensku ide o ojedinelý pokus

V našich podmienkach sú pokusy s historickou tavbou železa ojedinelé, zato v susednej Českej republike majú bohatú tradíciu.

V Starej Hute pri Adamove sa už tradične organizujú workshopy, zamerané na historické a prehistorické tavby. Garantom týchto archeologických pokusov je Technické múzeum v Brne v spolupráci so Stredoeurópskou cestou železa.

Dôchodca Vladimír Škultéty, ktorý v minulosti pracoval v Podbrezovských železiarňach hovorí, že námetom sa pre nich stali práve poznatky odborníkov z Adamova. „Metóda, ktorú skúšame v Ľubietovej, je z prelomu 9. a 10. storočia, hovorí sa jej aj nízkoteplotná tavba,“ dodal. Najväčším problémom pri tejto starej technológii je podľa neho dosiahnuť požadovanú teplotu.

Skryť Vypnúť reklamu

Hoci na Slovensku sú podľa neho podobné archeologické experimenty ojedinelé , práve z východného Slovenska pochádza množstvo archeologických objavov takéhoto typu pecí.

l3.jpg

Pozostatky tavby hľadali aj v zaniknutom hrade

Archeológ Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici Martin Kvietok dokončil prednedávnom so svojim tímom prvú časť výskumu zaniknutého hradu v Ľubietovej. Odkryli počas neho torzo jednej z bášt a vo výskume by chceli v budúcnosti pokračovať. Keďže o mestskom hrade sa zachovalo málo písomných dokladov a dlho bola sporná aj jeho lokalizácia, výskum mohol priniesť o jeho vzniku i zániku nové poznatky. Jedným z cieľov však bolo aj nájsť doklady o tom, či sa v areáli hradu spracovávala ruda.

Na doteraz preskúmanej ploche sa však takýto nález nepotvrdil.l2.jpg

Archeológ Martin Kvietok hľadá s tímom spolupracovníkov možnosť, ako torzo zaniknutého mestského hradu zakonzervovať

FOTO - AUTORKA

Najstaršia časť Ľubietovej bola zrejme pri baniach

V riečnej terase medzi okruhliakmi sa naopak našlo množstvo trosky z medi. Martin Kvietok vysvetľuje: “Predpokladáme, že niekde povyše hradu sa mohla nachádzať huta. Pri záplavách zrejme voda zobrala trosku so sebou a potok ju transportoval nižšie.“

Najstarší horizont vývoja hradu, ktorý počas doterajšieho výskumu potvrdili , je prelom 15. a 16. storočia. Odkrytie ďalších plôch, predovšetkým nádvoria, by však mohlo priniesť aj staršie nálezy. „Je veľmi pravdepodobné, že najstaršia časť Ľubietovej sa nachádzala v blízkosti baní v lokalite Podlipa , a formovanie námestia ako dnešného centra je z neskoršieho obdobia, “ dodal.

V súčasnosti hľadá obec spoločne s archeológmi spôsob, ako odkrytú plochu zakonzervovať a prezentovať ako súčasť archeologickej expozície obce. Tá by sa mala nachádzať v priestoroch baníckeho domu, ktorý chce obec pre muzeálne účely rekonštruovať. Sem by mali umiestniť aj predmety, ktoré našli pri archeologickom výskume.

Z hradu postavili dnešný úrad

Ľubietovský mestský hrad zanikol v 19. storočí, kedy ho naši predkovia rozobrali a materiál z neho využili pri stavbe obecného domu a zrejme aj ďalších objektov.

Archeológovia sa počas výskumu zamerali na zistenie stredovekého osídlenia pred rokom 1379, kedy získala Ľubietová mestské výsady od Ľudovíta Veľkého.

Pri identifikácii objektov im pomáhala nielen dobová maľba hradu, ale aj stará katastrálna mapu obce z roku 1866, podľa ktorej tvorili hradný komplex štyri bašty a samostatný murovaný objekt. Ten mohol byť starší ako samotný hrad a nie je vylúčené, že v ňom mohol sídliť komorský gróf, ktorý zastupoval kráľa v banskom meste a dohliadal na ťažbu.

l4.jpg

FOTO - AUTORKA

Inzercia - Tlačové správy

  1. Blíži sa leto a s ním aj zvýšené utrácanie peňazí našimi deťmi
  2. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  3. Zázračná škola so zelenou strechou
  4. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  5. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  6. Crème de la crème po slovensky
  7. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový?
  8. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  9. Po Slovensku na motorke
  10. Jablone prinesú ovocie v podobe komfortného bývania
  1. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  2. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  3. Driverama má strategické partnerstvo s nemeckým Stop + Go
  4. Správna strava po tréningu: Siahnite po 100 % smoothie a šťavách
  5. Zázračná škola so zelenou strechou
  6. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  7. Crème de la crème po slovensky
  8. Rady nad zlato: Naučte sa pripraviť dezerty ako z cukrárne
  9. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový?
  10. Blíži sa leto a s ním aj zvýšené utrácanie peňazí našimi deťmi
  1. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 27 557
  2. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 13 522
  3. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom 11 696
  4. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 11 186
  5. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 7 716
  6. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový? 7 266
  7. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie 6 219
  8. Po Slovensku na motorke 5 887
  9. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom 5 252
  10. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť 4 454
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Banská Bystrica - aktuálne správy

Ján Nosko - odovzdávanie Ceny primátora.

Špeciálnym poďakovaním si vo štvrtok podvečer v Cikkerovej sieni historickej radnice v Banskej Bystrici uctilo mesto všetkých zdravotníckych pracovníkov.


TASR 11 h

Diskusiu sledujte naživo vo štvrtok o 14. hodine.


15. jún
Práce na výstavbe nového mosta do mestskej časti Iliaš.

Stavebné práce súvisiace s prekládkou pôvodného mosta ponad rieku Hron, ktorý spája mesto Banská Bystrica a jeho časť Iliaš, sa už začali.


TASR 12 h

Životná púť voňavej hviezdy, kávy Emília, začala v roku 1935 v talianskom prístavnom meste Terst, keď kávičkárski gurmáni v laboratóriách namiešali kávovú zmes z vyše 6 rôznych káv druhu Arabica.


16. jún

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Nečakaná správa o skone Júliusa Kohúta zasiahla mnohých.


14 h

Ľudia nemajú šancu na voľný prístup k vodnej ploche.


22 h

Medvede sa v minulosti v našom regióne nevyskytovali.


16. jún

K príčine smrti sa vyjadria, až keď budú k dispozícii laboratórne výsledky. Predbežne to s očkovaním nesúvislo.


15. jún

Už ste čítali?