Pred sto rokmi zrušili na Hrone unikátne technické dielo, nazývané horné hrable. Slúžilo na zachytávanie splavovaného dreva z lesov Horehronia dlhých 365 rokov. Dnes sa z hrablí zachovalo iba torzo.
BANSKÁ BYSTRICA. Lužný les neďaleko rybníka v bystrickej mestskej časti Uhlisko, ktorý bol v minulosti ľavým ramenom rieky Hron, ukrýva dodnes zvyšky unikátneho technického diela. Ide predovšetkým o pozostatky múrikov bývalého plavebného kanála, či torzo kamenných pilierov takzvaných horných hrablí. Väčšina okoloidúcich dnes už ani netuší , že tieto nenápadné múry tvorili takmer štyri storočia dokonalý technický systém, ktorý rozhodujúcou mierou prispel k zásobovaniu baní v Banskej Bystrici a okolí drevom.
Pre dlhoročného vedeckého pracovníka, lesníka a ochranára Júliusa Burkovského sa stali horné hrable srdcovou záležitosťou. Už pred niekoľkými rokmi vypracoval návrh na zaradenie horných hrablí medzi významné lesnícke miesta Slovenska a dnes by sa najviac potešil tomu, keby sa podarilo posledné zvyšky diela zakonzervovať, okolie rybníka revitalizovať a umiestniť sem informačnú tabuľu o tom, ako hrable v minulosti fungovali.
Priemyselný park našich predkov
Pavel Gender zo združenia Permon dokonca prirovnáva fungovanie horných hrablí k akémusi predchodcovi priemyselných parkov. Nesústreďovali totiž iba zamestnancov, ktorí drevo zachytávali priamo na hrabliach, sušili ho a triedili, ale na tento ucelený systém nadväzovalo množstvo ďalších pridružených činností.
Patrili sem drevorubači z horehronských lesov, pracovníci, ktorí pozdĺž Hrona dozerali na to, aby sa drevo v rieke neskrížilo, uhliarov a ďalšiu obsluhu. Aj Pavel Gender je presvedčený, že ide o ojedinelé dielo, ktoré si zaslúži našu pozornosť. „Keďže okolie rybníka je veľmi príťažlivé, mohla by tu vzniknúť napríklad oddychová zóna a náučný chodník. Na tento účel by mesto mohlo získať napríklad podporu z Envirofondu,“ dodal.
Niekoľkokrát ich prestavali
Július Burkovský približuje zaujímavú históriu technického diela: „Postavili ich podľa návrhu štajerského lesmajstra a neskoršieho banskobystrického prefekta Wolfganga Hohenwartera v roku 1584. Systémom vodnej dopravy dreva po Hrone vyriešil jeho akútny nedostatok pre bane a huty po tom, čo lesy v okolí Bystrice vyrúbali.“ Hrozilo totiž , že dopravou dreva zo vzdialenejších miest by sa prevádzka baní predražila a stala by sa nerentabilnou.
Horné hrable boli podľa neho dosť rozsiahle. Siahali od dolného konca vtedajšej obce Majer až po komorský most.
„Spočiatku boli drevené a na ich stavbu sa spotrebovalo 1280 kusov guľatiny. Postupne prišlo k ich zdokonaleniu upevnením drevenej konštrukcie na kamenné piliere. Zaberali plochu viac ako 4 tisíc metrov štvorcových,“ hovorí.
Povodne im dali zabrať
Keďže na Hrone sa povodne opakovali pomerne často, pre technické dielo sa stali najväčšou hrozbou. Po každej väčšej povodni ich museli opraviť a v roku 1687 prišlo aj pretrhnutiu hrablí po tom, čo sa tu nahromadilo množstvo dreva. „Najviac sa vtedy asi potešili Zvolenčania, ktorým odrazu po Hrone priplávalo množstvo kvalitného dreva,“ usmeje sa Július Burkovský.
Niekedy však problémy spôsobila aj doprava dreva po Hrone. Ak sa skrížilo a začalo sa hromadiť na jednom mieste, narobilo obsluhe nemalé starosti. Podľa archívnych záznamov sa tak stalo napríklad v blízkosti Ľubietovej, kde sa drevo nahromadilo do výšky dvojposchodového domu. .
Hrable – to však nebolo iba samotné technické zariadenie. Rozsiahly komplex tvorili aj plavebné kanály k skládkam dreva, obytné a prevádzkové budovy, či uhlisko na pálenie drevného uhlia. Dodnes je podľa neho pomenovaná aj blízka mestská časť Banskej Bystrice.
Rieši sa zaradenie medzi pamätihodnosti mesta
Splavovanie dreva po Hrone zastavili v roku 1908 a k úplnému zrušeniu horných hrablí prišlo v roku 1913.
Zaujímavosťou je, že okrem horných hrablí existovali blízko Radvane aj dolné hrable, ktoré odstránili v roku 1902. Július Burkovský dodáva, že o výnimočnosti technického diela svedčí aj to, že ich prehliadku zaradili aj do programu cisárskej vizitácie synov Márie Terézie v roku 1764.
Banská Bystrica v súčasnosti zvažuje, že zapíše toto technické dielo medzi pamätihodnosti mesta Banská Bystrica . Člen komisie pre pamätihodnosti Vladimír Pirošík potvrdil, že návrhom na zápis by sa mali v novembri zaoberať mestskí poslanci.
Július Burkovský hovorí, že systém bol veľmi kvalitný
Horné hrable v minulosti
Vyťahovanie polien z kanála
Nahromadenie klátov na hrabliach
FOTO - ARCHÍV a AUTORKA
