Sobota, 23. január, 2021 | Meniny má MilošKrížovkyKrížovky

Slávu zaniknutých bystrických hrablí chcú oživiť

Pred sto rokmi zrušili na Hrone unikátne technické dielo, nazývané horné hrable. Dnes sa z hrablí zachovalo iba torzo.

Július Burkovský hovorí, že torzo hrablí by sa dalo stále zakonzervovaťJúlius Burkovský hovorí, že torzo hrablí by sa dalo stále zakonzervovať (Zdroj: AUTORKA)

Pred sto rokmi zrušili na Hrone unikátne technické dielo, nazývané horné hrable. Slúžilo na zachytávanie splavovaného dreva z lesov Horehronia dlhých 365 rokov. Dnes sa z hrablí zachovalo iba torzo.

BANSKÁ BYSTRICA. Lužný les neďaleko rybníka v bystrickej mestskej časti Uhlisko, ktorý bol v minulosti ľavým ramenom rieky Hron, ukrýva dodnes zvyšky unikátneho technického diela. Ide predovšetkým o pozostatky múrikov bývalého plavebného kanála, či torzo kamenných pilierov takzvaných horných hrablí. Väčšina okoloidúcich dnes už ani netuší , že tieto nenápadné múry tvorili takmer štyri storočia dokonalý technický systém, ktorý rozhodujúcou mierou prispel k zásobovaniu baní v Banskej Bystrici a okolí drevom.

Skryť Vypnúť reklamu

Pre dlhoročného vedeckého pracovníka, lesníka a ochranára Júliusa Burkovského sa stali horné hrable srdcovou záležitosťou. Už pred niekoľkými rokmi vypracoval návrh na zaradenie horných hrablí medzi významné lesnícke miesta Slovenska a dnes by sa najviac potešil tomu, keby sa podarilo posledné zvyšky diela zakonzervovať, okolie rybníka revitalizovať a umiestniť sem informačnú tabuľu o tom, ako hrable v minulosti fungovali.

Priemyselný park našich predkov

Pavel Gender zo združenia Permon dokonca prirovnáva fungovanie horných hrablí k akémusi predchodcovi priemyselných parkov. Nesústreďovali totiž iba zamestnancov, ktorí drevo zachytávali priamo na hrabliach, sušili ho a triedili, ale na tento ucelený systém nadväzovalo množstvo ďalších pridružených činností.

Skryť Vypnúť reklamu

Patrili sem drevorubači z horehronských lesov, pracovníci, ktorí pozdĺž Hrona dozerali na to, aby sa drevo v rieke neskrížilo, uhliarov a ďalšiu obsluhu. Aj Pavel Gender je presvedčený, že ide o ojedinelé dielo, ktoré si zaslúži našu pozornosť. „Keďže okolie rybníka je veľmi príťažlivé, mohla by tu vzniknúť napríklad oddychová zóna a náučný chodník. Na tento účel by mesto mohlo získať napríklad podporu z Envirofondu,“ dodal.

Niekoľkokrát ich prestavali

Július Burkovský približuje zaujímavú históriu technického diela: „Postavili ich podľa návrhu štajerského lesmajstra a neskoršieho banskobystrického prefekta Wolfganga Hohenwartera v roku 1584. Systémom vodnej dopravy dreva po Hrone vyriešil jeho akútny nedostatok pre bane a huty po tom, čo lesy v okolí Bystrice vyrúbali.“ Hrozilo totiž , že dopravou dreva zo vzdialenejších miest by sa prevádzka baní predražila a stala by sa nerentabilnou.

Skryť Vypnúť reklamu

Horné hrable boli podľa neho dosť rozsiahle. Siahali od dolného konca vtedajšej obce Majer až po komorský most.

„Spočiatku boli drevené a na ich stavbu sa spotrebovalo 1280 kusov guľatiny. Postupne prišlo k ich zdokonaleniu upevnením drevenej konštrukcie na kamenné piliere. Zaberali plochu viac ako 4 tisíc metrov štvorcových,“ hovorí.

Povodne im dali zabrať

Keďže na Hrone sa povodne opakovali pomerne často, pre technické dielo sa stali najväčšou hrozbou. Po každej väčšej povodni ich museli opraviť a v roku 1687 prišlo aj pretrhnutiu hrablí po tom, čo sa tu nahromadilo množstvo dreva. „Najviac sa vtedy asi potešili Zvolenčania, ktorým odrazu po Hrone priplávalo množstvo kvalitného dreva,“ usmeje sa Július Burkovský.

Niekedy však problémy spôsobila aj doprava dreva po Hrone. Ak sa skrížilo a začalo sa hromadiť na jednom mieste, narobilo obsluhe nemalé starosti. Podľa archívnych záznamov sa tak stalo napríklad v blízkosti Ľubietovej, kde sa drevo nahromadilo do výšky dvojposchodového domu. .

Hrable – to však nebolo iba samotné technické zariadenie. Rozsiahly komplex tvorili aj plavebné kanály k skládkam dreva, obytné a prevádzkové budovy, či uhlisko na pálenie drevného uhlia. Dodnes je podľa neho pomenovaná aj blízka mestská časť Banskej Bystrice.

Rieši sa zaradenie medzi pamätihodnosti mesta

Splavovanie dreva po Hrone zastavili v roku 1908 a k úplnému zrušeniu horných hrablí prišlo v roku 1913.

Zaujímavosťou je, že okrem horných hrablí existovali blízko Radvane aj dolné hrable, ktoré odstránili v roku 1902. Július Burkovský dodáva, že o výnimočnosti technického diela svedčí aj to, že ich prehliadku zaradili aj do programu cisárskej vizitácie synov Márie Terézie v roku 1764.

Banská Bystrica v súčasnosti zvažuje, že zapíše toto technické dielo medzi pamätihodnosti mesta Banská Bystrica . Člen komisie pre pamätihodnosti Vladimír Pirošík potvrdil, že návrhom na zápis by sa mali v novembri zaoberať mestskí poslanci.h1.jpg

Július Burkovský hovorí, že systém bol veľmi kvalitný

h2.jpg

h3.jpg

h4.jpg

Horné hrable v minulosti

h5.jpg

Vyťahovanie polien z kanála

h6.jpg

Nahromadenie klátov na hrabliach

FOTO - ARCHÍV a AUTORKA

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 36 247
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 35 006
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 11 669
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 268
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 745
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 124
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 765
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 397
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 318
  10. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 5 905
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Banská Bystrica - aktuálne správy

Dôvodom sú nezhody okolo koncepcie udržateľného mestského rozvoja (UMR).

6 h

Návrh všeobecne záväzného nariadenia počíta s tým, že herne nebudú môcť byť umiestnené do 500 metrov od škôl, či zariadení sociálnych služieb.

7 h

Chcú tak získať viac miesta pre zákazníkov.

14 h

Na zásah vyslali profesionálnych hasičov aj niekoľko tímov dobrovoľných hasičov z okolia.

14 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V druhom kole malo pozitívne testy 1,02 percenta testovaných. Na Borovej ulici však číslo vyskočilo na 6,45 percenta.

13 h

Prednostka neodpísala, rezort vnútra poslal len všeobecné stanovisko.

5 h

Záchranári odkazujú, nie každý s Covidom patrí do nemocnice.

19 h

Hudečková je hlavnou odborníčkou na epidemiológiu ministerstva zdravotníctva.

21. jan

Už ste čítali?