Desať rokov od návštevy pápeža

Pápežova návšteva Banskej Bystrice a Badína bola súčasťou jeho tretej apoštolskej cesty na Slovensko. Na námestí v Banskej Bystrici sa 12. septembra 2003 zišlo okolo 100 tisíc veriacich.

BANSKÁ BYSTRICA. V týchto dňoch uplynulo desať rokov od návštevy pápeža Jána Pavla II. v Banskej Bystrici a Badíne.

Hoci na Slovensko prišiel pápež v tom roku už s podlomeným zdravím, zanechal po sebe silné duchovné posolstvo, z ktorého čerpá naša diecéza dodnes.

Správca farnosti Banská Bystrica – mesto, dekan Jaroslav Pecha, bol hlavným koordinátorom pápežskej návštevy v Banskej Bystrici. Prípravy na ňu sa začali s niekoľkomesačným predstihom a hoci boli mimoriadne náročné po každej stránke, bolo to zároveň neobyčajne radostné obdobie.

„Spomínam si presne na deň – bolo to šiesteho mája, keď ma zavolal vtedajší diecézny biskup Rudolf Baláž s tým, aby som na seba vzal úlohu koordinátora,“ hovorí dekan. Nasledovali desiatky rokovaní s ministerstvami zahraničia, zdravotníctva, so zástupcami veľvyslanectva pri Vatikáne, s policajnými zložkami a podobne.

„Aby bolo možné náročný proces príprav koordinovať na vysokej úrovni , požiadal som pána biskupa o vytvorenie komisie, ktorá sa až do septembra schádzala dvakrát v týždni.“

Banskú Bystricu v predstihu navštívil aj hlavný pápežský ceremoniár Piero Marini s apoštolským nunciom Henrykom Nowackim, pričom na základe ich požiadaviek presne určili, kde by mal stáť oltár a aké požiadavky by mal spĺňať.

Jaroslav Pecha dodáva, že kvôli tomu vytvorili umeleckú skupinu, ktorá mala vyhodnotiť súťaž architektov na vytvorenie oltára. Jeho konečnú podobu mala schváliť liturgická komisia. Nebolo to jednoduché, lebo oltár bolo potrebné postaviť za šesť dní.

Do posledného detailu museli byť naplánované aj bezpečnostné opatrenia. „Presne sme museli riešiť trasu, ktorou bude svätý otec prechádzať a námestie sme rozdelili na sektory, do ktorých sme ľudí vpúšťali na lístky bezplatne. Predsa len, stotisíc ľudí je obrovské množstvo. Vyžadovalo si to veľmi presné plánovanie,“ dodal dekan.

Oslovili tiež dobrovoľníkov, ktorých sa prihlásilo takmer 250.

Nezašliapli ani kvietok

Prílet svätého otca na sliačske letisko bol sprevádzaný veľkým očakávaním veriacich. Vo farskom kostole v Banskej Bystrici sa zišlo viac ako 500 kňazov a pápeža privítal otec biskup Rudolf Baláž.

Obrovské množstvo veriacich na námestí prežívalo neopakovateľné chvíle. „Boli to možno detaily, ale nikdy nezabudnem na to, ako vyzeralo námestie po skončení svätej omše. Na zemi neboli prakticky žiadne papiere a kvetinová výsadba ostala úplne zachovaná, nik ju nepošliapal. Pritom sme s takouto možnosťou počítali a na výsadbu novej zelene sme mali vyčlenenú osobitnú položku.“

FOTO: archiv J.Frtúsa

Námestie ako chrám

Zaplnené bolo nielen námestie, ale aj priľahlé ulice, ľudia mohli sledovať svätú omšu aj na veľkoplošných obrazovkách.

Pápež sa neskôr presunul do Badína, kde popri ekumenickom stretnutí požehnal bohoslovcom reverendy, stretol sa biskupmi, kňazmi a seminaristami. Dodnes v seminári uchovávajú izbu, kde pápež oddychoval.

Hoci Jaroslava Pechu zamestnávalo počas stretnutia hlavne to, aby presne na sekundu sedel každý detail dlho pripravovanej návštevy, jeho osobné stretnutie so svätým otcom bolo nezabudnuteľné: „Bol naozaj charizmatickou osobnosťou. Keď sa stretol s neznámym človekom, ihneď s ním nadviazal intenzívny očný kontakt a venoval sa iba tej chvíľke, hoci bola celkom krátka. Banskobystrické námestie malo v ten veľký deň zvláštny charakter. Pripomínalo veľký chrám.“

Oltár musel spĺňať aj bezpečnostné parametre

Známy banskobystrický architekt Jozef Frtús sa na príprave návštevy tiež priamo podieľal svojim architektonickým návrhom na stavbu oltára, pričom na súťažnej štúdii spolupracoval so svojim partnerom, mladým architektom Tomášom Sobotom.

„Naša predstava o tom , aby ústredný oltárny priestor s postavou svätého otca bol vnímateľný zo všetkých strán a čo najväčším počtom zhromaždených, bola pre ochrankárov neprijateľná. Pre ochranu pápeža platia veľmi prísne požiadavky , veď je známe, že patrí medzi tri najchránenejšie osobnosti sveta. Návrh sme v projekte upravili tak ,že sme vytvorili plné pozadie oltárneho priestoru a chránené zázemie s diskrétnou zónou v jeho zadnej časti . Toto upravené riešenie pozadia nakoniec vyznelo celkom príjemne,“ dodal architekt.

Zohľadniť museli aj zdravotný stav

Pri návrhu museli rešpektovať aj vtedajší zdravotný stav pápeža ,vytvoriť dostatočné manipulačné priestory a zariadenia v diskrétnej zóne zázemia oltárneho priestoru. „Museli sme ho bezpečne zdvihnúť do trojmetrovej výšky zariadením na elektrický pohon s poistením na prípadný ručný pohon. Všetko bolo viacnásobne istené.

Jozef Frtús hovorí, že lokalizácia oltárneho priestoru v konkrétnom historickom prostredí s jeho dominantami ich nabádala vychádzať z jednoduchého základného tvaru:

„Chceli sme vytvoriť symbolický chrám, aj keď iba na jedno použitie.Mal mať v sebe jasnú symboliku, aj keď sme si boli vedomí,že hlavným symbolom tohto stretnutia bude osobnosť svätého otca. Ostatné nami zvolené symboly tvorili iba rámec tohto vzácneho stretnutia.“

Chrám v náznaku symbolizovala hlavná chrámová loď s oltárnym priestorom na vyvýšenom pódiu s prekrytím. Prekrytie lode s výraznejšou výškou i odlišnou farebnosťou v pápežskej žltej farbe domimovalo priestoru a bolo podporené siluetami banskobystrických veží.V čelnej stene strechy lode bol vytvorený náznak zvlnenia v tvare slovenského trojvršia.

Kríčky ako ruženec

„Ako ďalšiu symboliku sme si zvolili mariánsku tradíciu Slovenska a to vo farebnosti plôch v mariánskej modrej farbe. Korunka Panny Márie, patrónky Slovenska spolu s presvetľovacím otvorom v streche boli priamo nad oltárom.

Toto presvetlenie a prevýšenie oltárneho priestoru evokovalo transcendentálnosť pozemského a nebeského prostredníctvom obradu sv. omše.“

To, že tento obrad vykonával samotný sv. otec vyjadrovala žltá farebnosť chrámovej lode i farebná plocha s pápežským erbom v pozadí oltára. Erb bol symbolicky ožiarený lúčmi Ducha svätého v podobe žltých zbiehajúcich sa čiar.

„Ako posledný doplňujúci a osviežujúci symbol sme zvolili ruženec zo živých guľovitých kríkov, ktoré lemovali oltárny priestor. Použité kríky mali byť ako živé posolstvo a odkaz z tohto stretnutia boli rozdané a presadené do farností aj ostatným veriacim.