BREZNO. Lesy mesta Brezno nadviazali spoluprácu s kameramanom Miroslavom Lubellanom už pri tvorbe filmu Keď umiera hora. „Dokument sme robili po kalamite v roku 2008, kedy sme leteli vrtuľníkom od Banskej Bystrice až po Čierny Váh. Priznám sa, pri natáčaní zhora som mal slzy v očiach. S odstupom času sme filmovali pri príležitosti 20. výročia vzniku mestských lesov. Odvtedy príroda v spolupráci s človekom predsa len niečomu pomohla, ale stále v nej cítiť rany z kalamity, od lykožrúta."
Ujo Libič ako deduško z rozprávky
Film Človek a les natočil kameraman z Banskej Bystrice s riaditeľom breznianskych lesov Milanom Dolňanom jeden a pol roka. „V zime sme absolvovali prechádzku aj s ujom Libičom, vzácnym človekom, ktorý sa stará o studničky v okolí Brezna. Na mňa zapôsobil ako Edison, ktorý vie urobiť všetko, čo vidí.
Pozval nás aj k nemu domov, kde ma zaujal glóbus, na ktorom pozerá, kde je zemetrasenie a či nie je blízko Brezna. Proste je deduško z rozprávky, milý a šľachetný človek. Nesedí doma, ale stará sa o okolie nás všetkých."
Zábery hneď na prvý šup
Každé ročné obdobie prináša niečo zaujímavé. Ako prezradil Mirolav Lubellan, všetky zábery urobili vždy „z prvej ostrej". Prišli, kde chceli, natočili zábery a išli ďalej, vrátane hovoreného slova s ľuďmi, ktorí na to neboli pripravení. „Zavítali sme do lesnej škôlky v Michalovej, kde sa ženy ostýchali rozprávať, ale prišla nakoniec pani a ako sa povie, vysypala z rukáva, čo sme chceli. Ak by sme jej položili viac otázok, porozprávala by aj viac. Neškrobene a čisto zo srdca."
Scenár napísala príroda
Urobiť film nie je len o jeho nakrútení, ale aj o dotiahnutí do výslednej podoby. „Náročnejšie je ho zostrihať, dať dokopy zábery, zosúladiť ich s požiadavkami navrhovateľa, aby bolo zachytené, čo má byť, a to v súlade s ročnými obdobiami. Točili sme od jesene do jesene. Scenár však napísala príroda, my sme mali len orientačné body a vždy nám to vyšlo na prvýkrát od prvého záberu až po posledný," tvrdí Miroslav Lubellan.
Ako uviedol Milan Dolňan, finančné výdavky na film boli nízke. „Nemali sme so sebou štáb, nič sme nepripravovali, nestavali žiadne scény, nikde sme nechodili dvakrát či desaťkrát. Vždy sme si naplánovali perfektné počasie, ako to vidieť vo filme. Spolupracovali sme s prírodou a mali veľkú dávku šťastia, že nám zábery vyšli."
Nechýbajú prvky modernej filmárskej brandže
Hudba k filmu je originálna. Pripravili ju mladí ľudia, ktorí však cestovali, preto to bolo náročnejšie. „Do poslednej chvíle sme boli na tŕňoch, či to vyjde, všetko však dobre dopadlo. Môžem povedať, že v porovnaní s prvým filmom je tento pohotovejší.
Celý je bez komentára, len o vychutnaní si prírody. Ak chceme ísť s dobou, musíme používať aj prvky modernej filmárskej brandže, ako je časoberné snímanie, zábery spod vody a podobne," povedal filmár neodmysliteľne spätý s prírodou.
Inšpirácií boli niekoľko
Autori filmu Človek a les boli pôvodne inšpirovaní francúzskymi dokumentárnymi filmami, kde na záver filmári vyhodnotili, koľko prešli kilometrov, spálili benzínu, koľko exhalátov išlo do ovzdušia.
„My sme chceli počítať, koľkokrát sme skladali statív. Nakoniec z toho vzišlo, lebo by sme sa nedorátali. Ale mal som nosiča, o to to bolo ľahšie," dodal s úsmevom Miroslav Lubellan.
Film natáčali v horskom teréne Nízkych Tatier. Neraz sa ocitli na miestach, kde bol problém postaviť statív, ale podľa Miroslava je to súčasť nakrúcania. „Pri filmovačke to beriem ako normálnu vec. Niekedy sa musím predierať cez kriaky, bodliaky. V prírode je všetko čisté a nefalšované a hlavne ľudia z hôr sú iní, ako ľudia z miest, česť pár výnimkám.“
Film tvorí srdcom
Keď začína Miroslav tvoriť film, vie o čom bude, v určitom čase ho má pred očami. Absolvoval už niekoľko súťaží, kde filmy hodnotia komisie.
„Veľakrát som si od nich zobral ponaučenie, ale veľakrát sa mi zdalo, že ma prevracajú. No, čo človek, to iný pohľad. Lubellan film je jediný na svete, robím ho ja a robím ho srdcom. Ako mi to moje hovorí, tak filmujem. Vždy robím pre diváka, je len na ňom, či ho zaujme. Po filme Človek a les si dám pauzu a potom sa začnem venovať srdcovke, kde nebudem ohraničený požiadavkami. Urobím voľnú tvorbu, pričom niektoré zábery určite požijem aj z tohto filmu.“
