ĽUBIETOVÁ. Štátny podnik Rudné bane by mal v najbližšom čase vyriešiť bezpečnosť na banských haldách v lokalite Podlipa pri Ľubietovej.
Ide nielen o nezabezpečené horizontálne štôlne, ale aj nebezpečné vertikálne vetracie komíny. Tie sa nachádzajú v teréne uprostred lesa.
Prvú etapu prác by chceli ukončiť ešte v tomto roku, čo nám potvrdil banský odborník Adolf Lunev z Rudných baní.
„Ide v prvom rade o bezpečnosť ľudí, ktorých sa tu kvôli atraktivite tejto lokality pohybuje pomerne veľa,“ dodal.
Pri projekte musia zohľadniť aj skutočnosť, že v jednej zo štôlní žije kolónia netopierov. Vchod do štôlní preto zabezpečia mrežami, cez ktoré budú môcť netopiere voľne prelietať a neprejaví sa to negatívne na ich populácii.
„Máme už vypracovaný projekt, ktorý schválilo ministerstvo hospodárstva aj obvodný banský úrad, takže s prácami by sme chceli začať čo najskôr,“ doplnil. V minulom týždni sa už uskutočnilo aj konanie o zabezpečení starých banských diel na Podlipe.
Štôlne sú zatiaľ voľne prístupné
Hlboké diery v lese
Starosta Ľubietovej Pavel Pavol Zajac považuje za nebezpečné hlavne vetracie komíny.
Zatiaľ čo štôlne sú horizontálne a výrazné nebezpečenstvo neznamenajú, vetracie komíny sa nachádzajú v lesnom teréne a donedávna neboli nijako označené.
Dnes je ich okolie už vyznačené páskami so zákazom vstupu.
Ide o hlboké vertikálne komíny, ktoré neraz dosahujú hĺbku niekoľkých metrov.
Doteraz sa našťastie nestalo, že by do nich spadol človek, alebo zviera. Zvieratá zrejme majú pred týmito miestami rešpekt , keďže z hĺbky vanie chladný vzduch .
Najnebezpečnejšie sú vetracie komíny priamo v teréne lesa
Donedávna neboli značené
Plánujú vybudovať banský skanzen
Po dokončení prác chce obec požiada o prevod štôlní, ktoré sú dnes majetkom štátu, do svojho vlastníctva.
Na Podlipe chcú totiž vybudovať banský skanzen a náučné chodníky, ktoré by boli prierezom stredovekej banskej činnosti v Ľubietovej.
Dagmar Zajacová zo združenia Libetha informovala, že sprístupniť by chceli aspoň časť jednej zo štôlní a do priestoru banského skanzenu chcú preniesť aj pôvodné banícke drevenice, prípadne tu postaviť ich repliky. Naznačiť chcú aj spôsoby dobývania a spracovania medi v minulosti.
Tradičná banícka drevenica by raz mohla byť súčasťou skanzenu
Haldy zaberajú rozsiahle územie
Stopnú hľadačov minerálov
Lokalita na Podlipe je už roky rajom hľadačov minerálov, ktorí tu nelegálne pátrajú predovšetkým po cennom libethenite. Ide o sekundárny medený minerál, ktorý dostal pomenovanie po Ľubietovej.
V minulosti nebolo zriedkavosťou ani to, že k minerálom sa dostávali aj za pomoci dynamitu.
„Ako to poškodilo vnútorné priestory niektorých štôlní, nedokážeme odhadnúť,“ dodala Dagmar Zajacová.
Obec sa bráni nelegálnym výkopom aj osadením tabúľ, ktoré upozorňujú na zákaz výkopových prác v slovenčine i nemčine. V čase našej návštevy už tabuľu so slovenským nápisom niekto odstránil, ostala iba nemecká.
Obec verí, že uzatvorením štôlní sa aspoň čiastočne vyrieši aj tento problém.
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Ťažilo sa pol tisícročia
Odhaduje sa, že v priebehu 500 rokov sa z ložiska na Podlipe vyťažilo 25 tisíc ton medi.
Mnohoročná ťažba medených a železných rúd v Ľubietovej mala významný vplyv na okolité životné prostredie, tunajšie banské haldy patria k najväčším na Slovensku.
Pre skúmanú oblasť sú charakteristické predovšetkým odvaly, haldy a skládky hlušinového materiálu, miestami tvoriace niekoľkoetážové rady nad sebou.
