Jaroslav Kuracina, ktorý je obyvateľom nášho regiónu známy nielen ako úspešný podnikateľ, ale aj ako banskobystrický mestský poslanec priznáva, že dlho zvažoval kandidatúru na post župného poslanca. Hoci jemu samotnému a jeho firme sa darí na očakávania a je zdanlivo za vodou, je súčasne typom človeka, ktorému nie je ľahostajný stav vecí verejných, ani životná úroveň ľudí v našom kraji.
Do volieb ide s presvedčením, že mnohé veci je možné zmeniť, ak sa uchopia za správny koniec. Hoci jeho prioritou je predovšetkým zmena koncepcie stredného školstva, ľahostajné mu nie sú ani ďalšie sféry života kraja. Zatiaľ čo pred časom nám politici sľubovali istoty, kampaň Jaroslava Kuracina je akousi vtipnou modifikáciou tohto hesla. „Netreba nám neistoty, pustime sa do roboty....
Sám totiž priznáva, že jedinou istotou je, ak sa človek spoľahne sám na seba. „Spoliehať sa na nejaké istoty, ktoré nám sľubujú politici, je možno príjemné a dobre sa to počúva. Istoty však získame až vtedy, keď sa o ne pričiníme sami. Ak niekto sľubuje ľuďom istoty, tak klame. Je to presne tak, ako to už dávno povedal Benjamin Franklin – Jedinou istotou sú dane a smrť.“
Zároveň preladí na vtipný podtón: „Zhovárajú sa Život a Smrť. Povedz, prečo mňa ľudia tak milujú a teba nenávidia? Smrť jej odpovedá – Pretože ty si krásna lož a ja krutá pravda.... Je v tom veľa logiky.. Ak vám niekto dáva niečo zadarmo, tak len preto, aby vám z druhého vrecka zobral desaťnásobne viac. Príznačná je aj známa pravda – Nik na svete vám nemôže dať viac, ako vám ja môžem sľúbiť.“
Aj preto sa kampaň Jaroslava Kuracinu nebude opierať o prázdne sľuby, na ktoré politici po voľbách tak radi zabúdajú. Naopak – chce bojovať tam, kde je na to priestor a meniť veci, ktoré sa meniť dajú.
Dobre vie, o čom hovorí. Keď začal pred rokmi budovať úspešnú zbrojovku Grand Power v Slovenskej Ľupči doslova na zelenej lúke , mnohí ľudia neverili, o aký úspešný zbrojársky projekt ide. Dnes je to prosperujúca spoločnosť s vlastným vývojom , ktorá zamestnáva okolo 90 ľudí a zameriava sa na výrobu pištolí pre strelecký šport a sebaobranu. Svoje výrobky vyváža približne do 50 krajín sveta a vlani oslávila už desiate výročie svojho vzniku.
O J. Kuracinovi, ktorý sa dlhodobo venuje aj filantropii je známe, že v čase vzniku fabriky mu bol najväčším príkladom starý otec, bývalý armádny dôstojník a účastník SNP, ktorý bol tiež vynikajúcim strelcom.
Pod jeho vplyvom sa rozhodol pre vojenskú kariéru a stal sa vojakom – špecialistom pre zbraňové systémy. Jeho meno sa neodmysliteľne spája s vývojom preslávenej pištole K 100, ktorej venoval množstvo času a energie. V roku 1998 mu ju patentovali.
Pôvodne ponúkal výrobu tejto zbrane Považským strojárňam a Zbrojovke Brno. V tom čase sa však začala privatizácia, čo znamenalo pre Jaroslava Kuracinu paradoxne novú životnú príležitosť – podnikanie. Počas desiatich rokov fungovania firmy sa ukázalo, že s dobrou ekonomickou stratégiou sa dá uspieť aj v neľahkých podmienkach.
