Odchádzajúci župan Vladimír Maňka ma v tlačovej správe obvinil, že ešte nemám uzavretú zmluvu s miestnou SAD kvôli župkarte, regionálnej zľavovej karte, ktorú v rámci svojho programu ponúkam voličom. Nikdy som však nepovedal, že už mám uzavreté „zmluvy“ – to predsa technicky nie je možné, to môže urobiť len župan. Aj projekt župkarty môže začať fungovať až po mojom zvolení za župana.
Na štvrtkovej tlačovej konferencii som uviedol, že mám uzavreté dohody s kľúčovými veľkými dodávateľmi tovarov služieb o ich ochote zapojiť sa do projektu. O tejto otázke som rokoval aj s SAD, presne s pánom Andriánom Polónym, ktorého pán Maňka spomína.
Pán Maňka zasa potvrdil svoju nekvalifikovanosť a neznalosť a ukázal, že nerozumie ani ekonomickým súvislostiam. Župa je vo vzťahu k SAD rozhodujúcim subjektom, ktorý rozhodne, či a aká veľká bude zľava, pretože schvaľuje tarify a cenník cestovného. Župa takisto musí vykrývať straty, ktoré má SAD v osobnej doprave. Táto strata je tým väčšia, čím menej ľudí cestuje linkami SAD. Zamýšľaná zľava prostredníctvom župkarty má okrem iného za cieľ podnietiť ľudí, aby viac využívali prímestskú a medzimestskú dopravu, čoho dôsledkom by bolo zníženie straty, ktorú musí župa vykrývať. Dlh župy pod vedením pána Maňku voči SAD dosiahol najvyššiu úroveň na Slovensku a pohybuje sa okolo siedmich miliónov eur.
Je len príznačné, že keď prichádzam s iniciatívnym návrhom na to, aby župa konečne dala niečo konkrétne svojim občanom, pán Maňka reaguje ako malé dieťa, ktoré si nevie postavit vlastnú vežičku, nuž búra aspoň všetky vydarenejšie stavby okolo seba.
Na rozdiel od pána Maňku som nikdy nebol zaangažovaný v spoločnostiach, ktoré sa zaoberajú dodávkou kancelárskych potrieb a zarábajú milióny eur na obchode so štátom, ako napríklad firma Xepap. Táto zvolenská firma má od štátnych organizácií zákazky v desiatkach miliónov eur, pričom jej spoločníkom bola kedysi manželka pána Maňku, ale aj firma Investex, v ktorej bol sám Maňka konateľom a spoločníkom. Nech sa však pán Maňka nebojí, dodávateľov župkarty budeme vyberať transparentne vo verejnom obstarávaní a ak jemu blízka firma predloží najlepšiu ponuku, možno sa mu opäť podarí zarobiť.
O predaji župného majetku by som na mieste pána Maňku radšej pomlčal. Jasne sa preukázalo, ze v dueli klamal a spomínaný predaj záhrady domova dôchodcov na Jilemnického ulici v Banskej Bystrici bol realizovaný pod jeho vedením. A to ešte nespomínam mnohé ďalšie, ku ktorým sa v najbližšej budúcnosti mienim vyjadriť.
Ked už pán Maňka spomína Banskú Štiavnicu, možno by mohol prezradiť, kde bol dnes, keď v Banskej Štiavnici prebiehajú oslavy 20. výročia zápisu mesta na listinu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Zúčastňuje sa na nich prezident republiky a, prirodzene, aj ja osobne. Pán Maňka sa tu mohol dozvedieť, kto a v akom rozsahu sa podieľal na tom, že Banská Štiavnica vstala z popola a predstavuje mesto, ktoré reprezentuje celé Slovensko. Tiež je zaujímavá otázka, koľko miest v Banskobystrickom kraji je zapísaných v zozname UNESCO a či by pre župana, ktorý sa má starať o rozvoj kraja, nemala byť návšteva takéhoto podujatia automatickou povinnosťou. Zrejme však písanie pamfletu v hrôze z toho, že projekt župkarty nachádza širokú odozvu vo verejnosti, je pre končiaceho župana dôležitejšie ako účasť na takomto významnom podujatí.
Ľudo Kaník
kandidát na banskobystrického župana
Tento príspevok obsahuje politickú reklamu, redakcia sa nemusí stotožňovať s jeho obsahom.
