Dostanú sa naše polia vždy iba certifikované hnojivá, alebo sa sem dajú nelegálne vyvážať aj iné odpady ? Smrť mladého muža z Lučatína je podľa jeho praktického lekára dôvodom na zamyslenie.
BANSKÁ BYSTRICA. Smrť mladého muža z Lučatína, ktorý pred niekoľkými dňami zomrel pri čistení cisterny vo Zvolenskej Slatine, nie je iba osobnou tragédiou rodiny.
Praktický lekár mladého muža, Dušan Pallay zo Slovenskej Ľupče hovorí, že táto zbytočná smrť otvorila aj otázku, či sa na naše polia dostávajú vždy iba certifikované hnojivá, alebo sa zákon dá obísť.
Zhodou okolností ide o lekára, ktorý sa ako ľupčiansky obecný poslanec vzdal pred časom mandátu pre neznesiteľný zápach z polí. Ten vznikal práve po aplikácii hnojív v okolí obce.
Spoločne s ďalšími aktivistami neskôr založili aj občiansku iniciatívu, ktorá sa sústredila nielen na boj s obťažujúcim zápachom z polí, no súčasne sa chceli podieľať aj na sprísnení legislatívy, ktorá vymedzuje a kontroluje , aká kvalita hnojiva sa naše polia dostáva.
Obeťou bol zdravý muž
„Tento môj dlhoročný pacient bol absolútne zdravý muž. Čo za látku prevážal v cisterne, že zabíjala dokonca aj vtedy, keď už bola cisterna vyprázdnená a vypláchnutá? “ pýta sa.
Toxikologické výsledky v čase našej uzávierky ešte neboli známe, no s veľkou pravdepodobnosťou mohlo ísť o otravu siričitanom amónnym. Lekárovi sa nepozdávajú ani ďalšie skutočnosti.
Mladý muž viezol cisternu s nákladom zo Slovenskej Ľupče na Myjavu uprostred noci. „Prečo sa takýto náklad preváža v noci? Veď to nemá logiku. Potrebuje azda niekto niečo zakryť?“
Podľa neho nie je vylúčená ani možnosť, že na naše polia sa dostane nielen certifikovaný bioodpad a hnojivo, ale aj necertifikovaný, ktorý môže byť pre ľudský organizmus ako časovaná bomba.
Už vlani, počas dlhodobého zápachu z polí pri Ľupči, keď musel ošetriť kvôli nevoľnosti niekoľkých pacientov, podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa.
V aktivitách chce iniciatíva pokračovať
Teraz chce v rámci občianskej iniciatívy v aktivitách pokračovať.
„Problém s likvidáciou biodpadu, ktorý neraz končí na poliach, musí jednoducho fungovať na úplne odlišnej úrovni ako dnes. Nestačí mať v rukách certifikát, ale priebežne treba sledovať každú cisternu, či naozaj vyváža to, čo má povolené. Musia existovať krízové scenáre pre manipuláciu s týmito látkami. Vezmime si napríklad, čo by sa stalo, ak by sa takáto plná cisterna prevrátila niekde v obci.“
Myslí si tiež, že firmy, ktoré sa zaoberajú touto činnosťou, by mali byť štátne. Je tam väčšia šanca na vymožiteľnosť práva.
Banskobystrický mestský poslanec Milan Lichý, ktorý je aj členom tejto občianskej iniciatívy potvrdil, že v krátkom čase chcú zvolať pracovné stretnutie, na ktorom budú hľadať možnosti, ako napríklad s pomocou poslancov národnej rady sprísniť legislatívu a odvrátiť negatívne dopady na zdravie obyvateľov.
Riskujú vysoké pokuty
Peter Hajnala, riaditeľ odboru komunikácie na Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka konštatoval, že zákon o hnojivách ustanovuje okrem certifikácie hnojív aj štátnu odbornú kontrolu, ktorú zabezpečuje Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky (ÚKSÚP).
„Kontrola sa vykonáva u podnikateľov v pôdohospodárstve, ale i u výrobcov, dovozcov, predajcov a dodávateľov hnojív, pestovateľských substrátov a pôdnych pomocných látok. Kontrolujú sa podmienky skladovania, evidencia a používanie hnojív.“
Sankcia za necertifikované hnojivo sa podľa Hajnalu pohybuje až do výšky 15 tisíc eur.
Zuzana Braná z odboru pôdy a výživy rastlín ÚKSÚP dodala, že certifikát na hnojivo, ktorý vydávajú, je platný päť rokov.
Počas doby platnosti vykonávajú štátnu odbornú kontrolu u výrobcov, dovozcov, predajcov, dodávateľov, ale aj u podnikateľov v pôdohospodárstve. Kontrolu hnojiva si musia zabezpečovať aj sami výrobcovia hnojiva, k čomu sa zaväzujú v podmienkach certifikácie.
Okrem certifikátov vydáva ÚKSÚP aj povolenie na používanie sekundárneho zdroja živín (biokompost, digestáty), ktoré povoľuje na dobu jedného roka na základe výsledkov rozborov od akreditovaného laboratória.
