Na Základnej škole Pionierska 2 v Brezne má na starosti telocvik a športovú prípravu mladých hokejistov, v rámci hokejového klubu pôsobí ako brankárska jednotka, tréner breznianskych Rytierov a zároveň kouč nových hokejových nádejí. Ján Cpin svoju prácu jednoducho zbožňuje.
Hokej je na Slovensku šport číslo jeden. Čo znamená pre vás?
- K hokeju ma priviedol môj otec a ako 5-ročný som začal chodiť na tréningy prípravky v Spišskej Novej Vsi. Doteraz si pamätám môj prvý zápas, v ktorom som hral a nezabudnem ani na prvý zápas, ktorý som odchytal. S hokejom sa spája celé moje detstvo a vyzerá to tak, že svoje detstvo si úspešne predlžujem doteraz. Hokej sa stal mojím životným štýlom, súčasťou dňa, ovplyvňuje život mne aj mojej rodine. Verím, že pozitívne.
Ktorý post je vám najbližší – pedagogický, trénerský alebo hráčsky?
- Ako hráč som pôsobil v HK Spišská Nová Ves do roku 2000. Prešiel som 1. žiackou ligou, extraligou dorastu, extraligou juniorov, v seniorskom tíme som striedavo pôsobil v 1. lige a extralige, no šancu dlhodobejšie chytať v prvom tíme som nedostal. Preto som sa rozhodol študovať a stať sa trénerom.
Počas štúdia som prišiel hrať za HK Brezno a v štruktúrach klubu pracujem doteraz. V práci trénera sa všetky tieto zložky, pedagogická aj hráčska, podporujú a je dobré, že som mal šancu hrať hokej, videl som pracovať skúsených hráčov aj trénerov. Na vysokej škole nás pripravoval už nebohý pán tréner Frühwald, ktorý nás, mladých trénerov, veľmi ovplyvnil a nasmeroval. Ťažko povedať, ktorý post mi je najbližší, každý z nich je každodennou súčasťou môjho života.
Už takmer rok pôsobíte v Brankárskej komisii Slovenského zväzu ľadového hokeja a zároveň ste členom realizačného tímu v mládežníckych reprezentáciách od 15 do 17 rokov. Čo všetko je vašou úlohou?
- Úlohou komisie je mapovať brankárov v rámci celého Slovenska, sledovať ich činnosť a pracovať s nimi na reprezentačných akciách. Ako člen realizačného tímu sa zúčastňujem výcvikových táborov a zápasov. V kategórii do 15 rokov robíme najširšie výbery a smerom k vyšším kategóriám sa počet adeptov na reprezentačný dres znižuje.
Samozrejme, šancu dostane každý brankár a je len na ňom, ako so svojou príležitosťou naloží. Vo finálnych výberoch sa z nášho klubu zatiaľ nik trvalejšie neudržal, ale verím, že chlapci sa svojou prácou a výsledkami do reprezentácie dostanú.
Ako tréner brankárov som bol s reprezentáciou do 17 rokov na neoficiálnych majstrovstvách sveta v Kanade, v októbri nás čakajú zápasy vo Fínsku, v novembri v bieloruskom Minsku, medzi sviatkami absolvujú chlapci turnaje vo Švajčiarsku. Ale to je len čerešnička, dôležitejšia je práca počas sezóny na výcvikových kempoch.
Ako to všetko stíhate kombinovať s prácou, rodinou, priateľmi? V rámci komisie totiž pripravujete aj metodické materiály a to asi nie je len o „60 minútach čistého času“...
- Práve tak a presne tak. S priateľmi a hokejovou rodinou, trénermi. V klube bez osobnej angažovanosti a istej dávky fanatizmu by to nešlo.
Na širší okruh známych je viac priestoru v lete. Pripravované výučbové DVD je nastavené pre kluby, aby brankári dostávali patričnú pozornosť v tréningu. Metodické materiály sú už zadefinované a v dohľadnej dobe budú publikované. DVD sme natáčali na akcii Hokejové leto v Námestove v júni tohto roku a po dostrihaní a doplnení o komentáre s podrobným popisom cvičení sa bude distribuovať do každého klubu v rámci Slovenska.
Hráte za breznianske áčko, pracujete s mladými hokejistami, takže vidíte priamo do hokejovej kuchyne. Aké sú reálne možnosti tohto športu v Brezne a ako vidíte jeho budúcnosť?
- Breznianske seniorské družstvo hrá teraz v 2. lige východnú skupinu. Sme mladé, no ambiciózne družstvo, ktoré už aj v minulej sezóne odohralo veľmi dobré zápasy a prezentovalo sa útočným štýlom hry. Mládež hrá 1. ligu, dorast je momentálne v druhej najvyššej súťaži a v priebehu najbližších rokov máme snahu zabojovať o extraligu dorastu. V klube pracujeme na stálej propagácii hokeja v Brezne, snažíme sa robiť náborové akcie, oslovujeme školy i materské škôlky, chceme hokej priblížiť širokej verejnosti.
A darí sa?
- Viac-menej áno, ale výchova hokejistu neprebehne zo dňa na deň. S odstupom času môžem povedať, že chlapci systematicky napredujú. S trénermi v klube odovzdávame deťom to najlepšie z moderného hokeja. Okrem odborne vedených tréningov ponúkame rôzne benefity, aby si deti s rodičmi našli cestu do Arény, pretože len s ich pomocou môžeme fungovať aj naďalej.
O aké benefity ide?
- Rodičia majú možnosť požičať si výstroj pre svoje dieťa, pri ich aktívnej účasti v klube sú oslobodení od poplatkov, prípadne majú zľavnené vstupy na verejné korčuľovanie, zápasy mužov, a iné. Veríme, že aj tento rok si nájde veľa fanúšikov cestu na zápasy a prídu nás povzbudiť. My sa im budeme snažiť odvďačiť nasadením, bojovnosťou a verím, že im ukážeme tie najlepšie emócie, ktoré hokej prináša.
Skúsime pomenovať aj najväčšie rezervy?
- V Brezne je to so športom komplikované. Táto otázka patrí skôr na mestské zastupiteľstvo, ale neviem, či by ste sa dočkali relevantnej odpovede. Nemôžem hovoriť za HK, takže toto sú len moje postrehy. V našom klube argumenty, že na toto nie sú peniaze, že treba šetriť, nepoužívame. Vedenie HK aj jeho členovia majú spoločný cieľ, ktorým je výchova mládeže. Je tu snaha o finančnú stabilizáciu klubu a o vytvorenie podmienok na trénovanie.
Všetci sa spolu snažíme vychovať čo najviac dobrých hráčov, dobrých ľudí, reprezentantov. Z nášho klubu pomaly vychádzajú hráči, ktorí majú reálnu šancu presadiť sa na extraligovej, možno i európskej či svetovej úrovni. Máme krásnu Arénu, ale je pre nás veľmi drahá. V mnohých mestách majú kluby svoje štadióny v prenájme za symbolickú sumu, u nás sú to likvidačné poplatky. Napriek tomu, robíme všetko preto, aby hokej, ktorý má v meste veľkú popularitu, naďalej fungoval a reprezentoval mesto.
Mala som skôr na mysli herné rezervy... Čo nám chýba, aby sme sa prebojovali do prvej ligy a časom možno aj do extraligy? Skutočne je to len o financiách a sponzorovi?
- Vždy v úvode sezóny máme oproti našim konkurentom deficit ľadu. U nás sa s výrobou ľadu začína o štyri až päť týždňov neskôr, ako je to v iných kluboch. Financie nie sú až taký problém, dôležitejšia je komunikácia a osobná angažovanosť ľudí, ktorí chcú tento šport v Brezne rozvíjať.
Samozrejme, ak by sme mali stabilnú finančnú podporu, rodiča by sme odbremenili od spolupodieľania sa na chode klubu a naše vyhliadky na dlhodobejšie pôsobenie v najvyšších súťažiach by boli reálnejšie. Každopádne, generácia mladých hráčov dorastá a veríme, že v dohľadnej dobe bude dorast extraligový. Má to svoju postupnosť a časom, ak bude pokračovať spolupráca na ZŠ s MŠ Pionierska 2 a so strednými školami v okrese, sa to môže podariť.
Nedávno ste oslávili 33 rokov. Čo by ste ešte v súvislosti s hokejom chceli dosiahnuť?
- Hokej mi dal doteraz veľmi veľa, spoznal som množstvo ľudí, precestoval som s ním mnoho krajín a kilometrov. Som šťastný, že som ho mohol hrať. Je pre mňa úžasné, že mi zdravie a okolnosti dovolia venovať sa mu. Želám si, aby sme ako klub aj naďalej napredovali, aby naše zápasy sledoval „plný dom“, aby sa hráčom, ktorých trénujeme, podarilo presadiť v profesionálnom hokeji. Bolo by skvelé, aby sme v rámci klubu tvorili „rytiersku komunitu“ spolu s našimi hráčmi, rodičmi a fanúšikmi, ktorá bude predstavovať silnú skupinu ľudí s rovnakými myšlienkami a záujmami.
