Ide o prvú slovenskú knihu o architektovi svetového mena, rodákovi z Banskej Bystrice. Štart do života sa uskutočnil minulý piatok na banskobystrickej Radnici.
BANSKÁ BYSTRICA. Po stopách architekta L.E. Hudeca. Taký je názov prvej slovenskej knižnej publikácie o živote a diele architekta svetového mena, rodáka z Banskej Bystrice. Niekoľko týždňov po tom, čo kniha autorského kolektívu pod vedením historičky architektúry Kláry Kubičkovej uzrela svetlo sveta, pripravili jej slávnostný štart v priestoroch banskobystrickej Radnice. Zúčastnili sa ho aj rodinní príslušníci Ladislava Hudeca, či bývalý generálny konzul v Šanghaji Pavol Sýkorčin.
Kniha vyšla v trojjazyčnej verzii - v slovenčine, maďarčine a angličtine. Podľa Pavla Sýkorčina je však stále otvorená aj možnosť, aby knihu časom vydali aj v čínskej mutácii. V 23- miliónovom Šanghaji je totiž Ladislav Hudec dodnes považovaný za jednu z najvýraznejších osobností .
Pavol Sýkorčin pripomenul, že Šanghaj je neobvyklé mesto, v ktorom sa spájajú ázijské a európske vplyvy. Prudký rozvoj dovtedy provinčného mesta sa začal po roku 1842, kedy sa skončila takzvaná ópiová vojna medzi Čínou a Britským impériom. Ópiové vojny sú označením vyvrcholenia obchodných a diplomatických sporov medzi Čínou a Britániou.
V tom čase malo mesto okolo 300 tisíc obyvateľov, no v nasledujúcich desaťročiach zaznamenalo veľmi rýchly rozvoj. Nemalý podiel na jeho dnešnej impozantnej podobe má práve L. Hudec, ktorý tu navrhol okolo 60 významných objektov, z ktorých je dnes väčšina pamiatkovo chránených.
Klára Kubičková zdôraznila, že aj vydaním tejto knihy Slovensko postupne spláca dlh voči osobnosti svetového mena, na ktorú sa roky zabúdalo.
Reprezentatívnu publikáciu vydala nezisková organizácia C.A.L.E.H. (Centrum architekta L.E.Hudeca,) ktorá vznikla vlani v Banskej Bystrici. Publikácia vyšla vo vydavateľstve Štúdio Harmony v Banskej Bystrici.
Kniha prináša množstvo nových poznatkov, archívnych materiálov a bohatú fotodokumentáciu o živote a diela architekta Hudeca. Je to pútavé cestovanie časom – od rodinných koreňov, ktoré do detailov preskúmala Eva Furdíková, cez dielo staviteľa Juraja Hudeca, architektovho otca po väzby autora na rodnú Banskú Bystricu, až po predstavenie jeho jediného architektonického diela na Slovensku – kúpeľnú kaplnku vo Vyhniach z roku 1913. Autorom tejto časti je Maroš Semančík. Veľkú pozornosť kniha venuje aj ťažiskovej architektonickej tvorbe, ktorou Hudec výrazne ovplyvnil tvár Šanghaja.
