BANSKÁ BYSTRICA. Na banskobystrické cintoríny zavítajú počas najbližších slávnostných dní tisícky návštevníkov. Môžu s tým byť spojené aj komplikácie s parkovaním pred najväčšími cintorínmi. Záhradnícke a rekreačné služby mesta (ZAaRES) ako správca cintorínov preto vyzývajú vodičov k ohľaduplnosti a rešpektovaniu dopravných značení.
V Banskej Bystrici nebude potrebné pristúpiť počas sviatkov k predĺženiu otváracích hodín cintorínov, keďže mesto ich nezamyká ani počas bežných dní. Vedúci cintorínskych služieb Pavol Bielik informoval, že zamykanie cintorínov sa im v predchádzajúcich rokoch neosvedčilo.
Neodporúča však, aby ľudia navštevovali cintoríny v neskorých večerných a nočných hodinách. Nielen preto, že v zmysle prevádzkového poriadku sú nočné návštevy cintorínov zakázané, no človek tu môže v tme ľahko utrpieť úraz. Nočné hliadkovanie na cintorínoch a v ich blízkosti tiež zabezpečí mestská polícia.
Čo sa týka cintorínov – Banská Bystrica je v ich počte slovenským rekordérom. V meste sa nachádza 19 cintorínov, z nich pätnásť spravuje ZAaRES. Podľa Pavla Bielika súvisí veľký počet cintorínov s pripojením dnešných mestských častí k Banskej Bystrici. V minulosti to boli samostatné obce s vlastnými cintorínmi.
Tajomstvá starých mestských pohrebísk
Pocta zosnulým predkom siaha ďaleko do predkresťanského obdobia a spájali sa s ňou rôzne zvyky a povery. V kresťanskom ponímaní na sviatok zosnulých po prvý krát upozornil opát Odillo z kláštora Cluny už v desiatom storočí. Nariadil, aby sa rozozvučali zvony a ľudia venovali za duše v očistci svoje modlitby.
Smrť bola vždy tajomstvom a s tajomstvom sa spájal aj strach. Veriaci mu čelili nádejou na večný život a modlitbami za duše blízkych.
Staré banskobystrické cintoríny tiež ukrývajú mnohé tajomstvá. Podľa miestneho historika a turistického sprievodcu Jozefa Ďuriančika si už iba ťažko dokážeme predstaviť, že cintoríny stáli kedysi aj na miestach, kde dnes pulzuje rušný mestský život. Napríklad na Hornej a Kapitulskej ulici, či na Štiavničkách.
Naši predkovia totiž hlavne v stredoveku budovali cintoríny v blízkosti mestských kostolov a sakrálnych objektov. „Podľa archeologického výskumu, ktorý viedla popredná archeologička Marta Mácelová možno predpokladať, že okolo farského kostola Nanebovzatia Panny Márie sa začalo pochovávať už krátko po jeho vzniku, v polovici 13. storočia,“ hovorí Jozef Ďuriančik.
Presný počet cintorínov, ktoré sa na území mesta v období stredoveku a novoveku nachádzali, už nie je možné presne určiť. Z historických prameňov je však známe, že významných občanov pochovávali neskôr do krýpt mestských kostolov.
Mesto malo aj obhliadača mŕtvych
Historik Emil Jurkovič spájal dnes už neexistujúci cintorín na Hornej ulici s opakovanými morovými epidémiami. Dôkazom toho mali byť nálezy ľudských kostí vo viacerých vrstvách za liate vápnom, napovedajú o morovej pohrome. Tá postihla mesto podľa archívnych údajov najsilnejšie v rokoch 1586, 1601 a 1679. Podľa názorov dnešných archeológov však mohlo ísť skôr o obete cholerovej epidémie z 19. storočia.
Zaujímavosťou je, že v 18. storočí mesto zriadilo aj post obhliadača mŕtvol. Emil Jurkovič vo svojej monografii píše:
„Truhly sa vyrábali z rozličných dosiek podľa majetkových pomerov rodiny. Dosky sa zvyčajne potiahli farebnou tkaninou, niekedy aj zamatom a hodvábom. Nakoniec sa žltými klincami vybilo meno zosnulého, dátum narodenia a úmrtia. Zo smútiaceho domu odniesli truhlu do kostola členovia jednotlivých cechov. V pohrebnom sprievode museli zúčastnení kráčať vo dvojiciach, ako to nariadila cirkevná synoda banských miest z roku 1612.“