BANSKÁ BYSTRICA. Medveď či vydra, ktoré patria medzi tzv. konfliktné druhy cicavcov, netopiere i všetky ostatné cicavce sú témou 11. celoštátnej vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou Výskum a ochrana cicavcov na Slovensku, ktorá sa koná dnes a v sobotu 9. novembra v budove Fakulty prírodných vied Univerzity Mateja Bela (UMB) v Banskej Bystrici. Ako pre TASR povedal člen vedeckého a prípravného výboru konferencie Peter Urban, okrem Slovenska sú tu aj účastníci z Českej republiky a Poľska.
Program obsahuje 25 prednášok rozdelených do blokov s názvami Vydra, Netopiere, Drobné zemné cicavce a Veľké cicavce. Súčasťou konferencie je aj workshop na tému inváznych druhov cicavcov, ktoré sú nepôvodné, nejakým spôsobom sa do Európy či na Slovensko dostali, šíria sa a robia škodu.
Zmyslom konferencie podľa slov Urbana je, že zistia, čo nové sa robí vo výskume na pomerne malej ploche, aké podklady potrebuje ochrana prírody, tiež sa stretnú odborníci, aby si vymenili poznatky či dohodli nové projekty. Do podujatia zapájajú aj študentov a doktorandov. Na záver konferencie odovzdajú aj cenu za najlepšiu študentskú prednášku/poster konferencie.
"Momentálne sa veľmi rýchlo vyvíja molekulárna biológia...Budú tu dva také príspevky vydra a porovnanie - klasické stopovanie a genetika a bude informácia o genetike medveďa, čo je zaujímavá téma, lebo súvisí aj s početnosťou," konštatoval Urban. Vysvetlil, že v prvom prípade ide o porovnanie dvoch metód stanovenia početnosti vydry.
Dosiaľ to odborníci robili tak, že keď napadol sneh, spočítavali v ňom stopy. "To je pomerne nepresné, náročné na to, že musí byť sneh. Tie výsledky nie sú až tak veľmi presné." Metodika genetická spočíva v tom, že zozbierajú trusové značky vydry a pomocou genetiky zistia, ktorej aké exkrementy patria. "Táto metóda je zasa náročná na to, že potrebujete zobrať trus, ktorý je relatívne čerstvý, treba ho zafixovať a tá genetika niečo stojí," podotkol Urban s tým, že sa ukazuje, že obe metódy sú pre niečo výhodné.
Urban pokračoval, že medveď je dosť problémový druh, teda zaznie aj prednáška Genetická inventarizácia veľkosti populácie medveďa hnedého na Slovensku. "Kolegovia sa snažia zistiť, koľko je medveďov, lebo to je problém, že poľovníci udávajú toľko, ochranári toľko a netušíme, koľko ich je. Len vieme, kde všade sú," konštatoval Urban. Podľa jeho ďalších slov medveď aj vydra sú tzv. konfliktné druhy. Na jednej strane sú chránené, na druhej robia škody. Vydra napríklad rybárom konzumáciou rýb, medveď zas na plodinách, ohrozuje zvieratá a ľudí.
Hovoriť sa bude aj o ďalších veľkých cicavcoch, ako je napríklad tatranský kamzík. "Jeho početnosť v posledných rokoch trochu stúpla, takže už to nie je také zlé, ako to bolo." Patrí sem aj karpatský rys, jedna z troch našich veľkých šeliem, ale aj zubor, ktorý v SR žije voľne len v Poloninách, dodal Urban. Rozšírenie netopierov či ich problematika v ľudských sídlach, ako ovplyvňujú zatepľovanie budov, je ďalšou témou konferencie.
Organizátormi podujatia sú Katedra biológie a ekológie Fakulty prírodných vied UMB spolu so zvolenským Ústavom ekológie lesa SAV a Štátnou ochranou prírody SR.
