Život národohospodára a demokratického politika Viliama Paulínyho bol neodmysliteľne spojený s Banskou Bystricou. Miesto jeho posledného odpočinku dodnes nie je známe, rodina pátranie nevzdala.
BANSKÁ BYSTRICA. Patril k najvýznamnejším osobnostiam Banskej Bystrice, no dlhé roky sa na jeho prínos pre mesto i pre našu krajinu zabúdalo. Ako nebolo meno tohto demokratického politika a bankára pohodlné fašistom, tak ho neskôr aj komunisti radi nechali upadnúť do zabudnutia.
Až v posledných rokoch si opäť získava rešpekt a úctu. Zajtrajšie mestské zastupiteľstvo bude rokovať aj o zápise nových návrhov do zoznamu pamätihodností mesta. Medzi nehmotnými návrhmi z radov osobností je aj Viliam Paulíny, ktorého si ľudia niekedy zamieňajú s inou významnou osobnosťou – Viliamom Paulínym Tóthom
„Meno bankára, národohospodára a demokratického politika Viliama Paulínyho nespravodlivo vymizlo v posledných desaťročiach z pamäti. A pritom Banská Bystrica je vynikajúcim miestom pre život práve vďaka ľudom, ako bol on. Pripomínajme si to napríklad aj vtedy, keď prechádzame okolo jeho pamätnej tabule, osadenej na budove VÚC na námestí, “ hovorí člen komisie pre pamätihodnosti mesta a mestský poslanec Vladimír Pirošík.
Stopa mizne v Berlíne
Život tejto významnej osobnosti sa skončil tragicky - počas 2. svetovej vojny sa zapojil do odboja a stál pri zrode Vianočnej dohody o vzniku ilegálnej SNR. Keď sa 1. septembra 1944 ujala národná rada zákonodarnej a výkonnej moci, vymenovali ho za povereníka pre financie.
Po ústupe povstania ho nemecká bezpečnostná polícia v Banskej Bystrici zatkla a neskôr previezla do Bratislavy. Odtiaľ ho spolu s generálmi Viestom a Golianom v decembri transportovali do Berlína. Po tomto dátume už nie sú dostupné overené fakty o jeho ďalšom osude.
Chcú poznať pravdu
V Banskej Bystrici dodnes žijú potomkovia Viliama Paulínyho a pátranie po posledných okamihoch života nevzdávajú. Pravnučka Barbora Paulínyová, ktorá je galerijnou pedagogičkou Stredoslovenskej galérie nám potvrdila, že prostredníctvom archívov v zahraničí sa stále pokúšajú zistiť, ako tragicky sa zavŕšila jeho životná púť. „Naša generácia už hrôzy vojny nezažila a tak sa dokážeme od všetkého čiastočne odosobniť. Chceli by sme však poznať pravdu,“ dodala.
Jej otec Ján Paulíny mal iba dva roky, keď videl svojho starého otca naposledy. „Samozrejme, že som bol ešte príliš malý na to, aby som si ho pamätal. Moji rodičia nám však o ňom veľmi radi rozprávali – rovnako úspešne, ako sa dokázal pohybovať vo svete bankovníctva a politiky, tak mal veľké slovo aj v rodine. Každý hovoril, že to bol taký nestor našej rodiny a hlavne svoje vnúčatá veľmi miloval,“ povedal nám.
Inšpirovaný Masarykom
V. Paulíny, FOTO - archív
Jeho ďalšia pravnučka, architektka Hana Kasová v návrhu na zápis tejto osobnosti medzi pamätihodnosti mesta, priniesla podrobné informácie o živote a tvorivom úsilí V. Paulínyho.
Rodák zo Slovenského Pravna už v mladosti chápal, že cesta k politickej slobode musí byť budovaná vzdelanosťou a hospodárskou nezávislosťou. Vyštudoval Obchodnú akadémiu v Prahe, a patril medzi Hlasistov, ideovo inšpirovaných Masarykom.
Svoju prax v bankovníctve začal ako bankový úradník v Tatra banke v Martine a neskôr sa stal účtovníkom Zvolenskej ľudovej banky . „Bol vodcovskou osobnosťou s nezlomnou vôľou zachraňovať pre národ duchovné i hmotné hodnoty.
Po neúspešnom zámorskom obchode Tatra banky mal v roku 1913 na starosti jej sanáciu . Bol tiež členom správnych a dozorných rád aj v iných bankách,“ píše sa v návrhu.
Všetky svoje sily a vlohy obetoval prvej Československej republiky. Zastával mnohé vysoké funkcie v štátnych a verejných hospodárskych inštitúciách. Založil a predsedal správnej rade účastinnej spoločnosti Stredoslovenské elektrárne, od roku 1923 bol dlhé roky predsedom Obchodnej a priemyselnej komory v Banskej Bystrici.
Pre lepší život stredného Slovenska
„Presadzoval tiež vytvorenie lepších podmienok hospodárskeho života na strednom Slovensku, žiadal širšiu koncepciu pre rozvoj podnikania, daňovú morálku, ako aj spoluprácu poľnohospodárstva s priemyslom a obchodom. Pracoval ako člen predsedníctva Národohospodárskej župy stredoslovenskej, člen železničnej, stavebnej, elektrifikačnej, peňažnej a vodohospodárskej štátnej rady.“
Zaslúžil sa o výstavbu železničných tratí Krupina – Zvolen, Červená Skala – Margecany a Banská Bystrica – Diviaky. Bol starostom Sokolskej pohronskej župy "Detvan", organizátorom turistických podujatí, predsedom Klubu česko-slovenských turistov a členom čestného výboru SKI-klubu v Banskej Bystrici.
Keďže verejne prezentoval nesúhlas s rozdelením republiky, odvolali ho zo všetkých verejných funkcií. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa zapojil do odboja a ako sme spomínali už v úvode článku, jeho tragický osud sa naplnil po jeho transportovaní do Berlína spoločne s generálmi Golianom a Viestom.
