BANSKÁ BYSTRICA. Jej oficiálny názov je kométa ISON, kvôli očakávanej dobrej viditeľnosti práve v adventnom a vianočnom období ju však niektoré svetové médiá nazvali aj Vianočnou kométou.
Či si naozaj budeme môcť na oblohe vychutnať toto neobvyklé divadlo, rozhodne najbližší týždeň. Beata Zimnikovalová z Hvezdárne v Banskej Bystrici informovala, že práve v tomto týždni čaká kométu skúška.
28. novembra bude totiž najbližšie k Slnku, čo môže rozhodnúť o jej ďalšom osude. Ak sa kvôli vysokému nárastu teploty nerozpadne, podľa astronómov nás vraj poteší zriedkavými pohľadmi na nočnú oblohu. „V tom prípade by sme chceli vo hvezdárni pripraviť aj verejné pozorovania oblohy. O všetko budeme našich priaznivcov informovať podľa toho, ako sa osud kométy vyvinie,“ konštatovala Zimnikovalová. Dodala, že odborníci hovoria o tomto úkaze najčastejšie ako o kométe desaťročia, keďže obloha nám podobné divadlo naposledy dopriala v roku 1997 pri kométe Hale – Bopp.
Obavy z apokalypsy sú zbytočné
Ako to už pri podobných javoch býva, s kométou ISON sa spájajú aj rôzne apokalyptické vízie. Podľa niektorých zdrojov predznamenáva druhý príchod Krista na Zem, v horšom prípade s ňou spájajú rôzne blížiace sa katastrofy vo svete. Beata Zimnikovalová hovorí, že takéto katastrofické scenáre nie sú nijako odborne podložené a odporúča sústrediť sa skôr na pozorovanie výnimočnosti tohto javu. Záležať to bude v nemalej miere aj od toho, koľko jasných nocí počas decembra zažijeme.
Ako sa konštatuje v tlačovej správe Slovenského zväzu astronómov , kométu objavili v septembri 2012 astronómovia Vitalij Nevskij z Bieloruska a Arťom Novičonok z Ruska..
V čase objavu bola ešte ďaleko za dráhou Jupitera vo vzdialenosti viac ako 1 miliardu kilometrov od Slnka, čo svedčilo o veľkých rozmeroch jej jadra.
Kométa prichádza do vnútornej slnečnej sústavy po prvýkrát a už predbežne vypočítaná dráha poukazovala na jej výnimočnosť. Preto dostávala prívlastky od kométy desaťročia až po kométu storočia.
V správe sa tiež konštatuje, že kométa preletí len 1,5 milióna kilometrov nad povrchom Slnka a toto tesné priblíženie nemusí prežiť bez ujmy. Ak by sa jadro rozpadlo, mohlo by sa uvoľniť veľké množstvo prchavých látok.
Viditeľná aj voľným okom
Astronómovia sľubujú, že ak sa kométa po priblížení k Slnku nerozpadne, v decembri ju uvidíme večer aj ráno a už bude mať vyvinutý typický chvost. 1. decembra pred východom Slnka uvidíme tenký kosáčik Mesiaca, vľavo od neho Saturn, nižšie slabší Merkúr a tesne nad obzorom aj kométu.
„Pozorovacie podmienky sa od začiatku decembra budú zlepšovať, no na druhej strane bude jasnosť kométy slabnúť. Od Vianoc, keď bude k nám najbližšie (64 miliónov kilometrov) začne byť pozorovateľná počas celej noci. V tom čase však na jej pozorovanie už budeme potrebovať aspoň triéder. Na oblohe sa bude pohybovať severne, 7. januára 2014 bude v tesnej blízkosti Polárky. Okolo 12. januára 2014 bude Zem prechádzať vláknom mikroskopických častíc uvoľnených z tejto kométy, no ich veľkosť nie je dostatočná na vytvorenie meteorického roja. Je však pravdepodobné, že aj v tomto ročnom období budú pozorovateľné nočné svietiace oblaky,“ konštatuje tlačová správa.
Najlepšie z Polonín
Keďže kométa by mala byť viditeľná aj voľným okom, odborníci odporúčajú sledovať ju z čo najtmavších oblastí bez umelého svetla. . V tomto smere môžeme určite závidieť obyvateľom, ktorí žijú v blízkosti Parku tmavej oblohy Poloniny, ktorý je najmenej poznačený svetelným znečistením.
