Pripomenuli sme si deviate výročie od obrovskej lesnej kalamity, ktorá zasiahla nielen roviny popod Vysoké Tatry, ale aj ťažké lokality južných svahov Nízkych Tatier.
BREZNO. V piatok 19. novembra 2004 po 17. hodine búrlivý vietor zanechal po sebe škody na viacerých miestach Slovenska. Odvtedy uplynulo deväť rokov a napodiv celoštátne médiá vo svojom hodnotení nevedia posúdiť postupy politikov, lesníkov a obdivovateľov prírody, ako by bolo správne postupovať v takýchto prípadoch.
V minulosti asi pred 150 rokmi sa spoločnosť na kalamitách veľkých rozmerov najmä v českých krajinách poučila, že vetrovú kalamitu pri drevine smrek je nutné urýchlene spracovať a tým zabrániť rozpadu lesov, celých pohorí z dôvodu premnoženia podkôrneho hmyzu. Pre porovnanie na Slovensku už pred 100 rokmi vyhlasovali plochy zachovaných lesov za pralesy, a to na študijné účely a možnosti rôzneho prístupu k lesom.
Je však zarážajúce, keď dnešná vyspelá spoločnosť nevie stanoviť, rozhodnúť o najsprávnejšej ceste postupu a na veľkých plochách toleruje experimentovanie s prírodou. Toto presadzujú milovníci prírody a ľudia, ktorí majú radi les, ale odborníkmi sú možno v inom rezorte, pričom sedia za dreveným stolom, papier používajú tiež, a to nielen na písanie a nezodpovedajú ani za to, že táto spoločnosť zamestnáva 10 tisíce pracovníkov v drevospracujúcom a celulózo-papierenskom odvetví, či v ďalších odvetviach k nim nadväzujúcim.
Je pravdepodobne charakteristikou dnešnej doby, že určiť pravdu nechceme. Isté je jedno, že na plochách spracovanej kalamity nevznikli následné škody a mladý les pre budúce generácie v kvalite hodnej ochrany, podobný tomu, aký si my pamätáme, rastie ďalej.
Autor: Milan Dolňan
